DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Kollár.
Predmetný návrh predkladám s ohľadom na rozhodovanie Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovení súhlasu so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou. Touto medzinárodnou zmluvou vzniká Európsky mechanizmus pre stabilitu, tzv. trvalý Euroval a zároveň sa ňou vytvárajú pre Slovenskú republiku významné finančné záväzky. Podiely Slovenska na EMS predstavujú 57 680 akcii á 100.000 €, t.j 5 768 000 000 € na upísanom imaní, z toho 659 miliónov € v hotovosti.
V zmysle Čl. 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet. Plnenie záväzkov vyplývajúcich z Európskych finančných stabilizačných mechanizmov znamená významný zásah do hospodárenia Slovenskej republiky a objem finančných prostriedkov poukazovaných do týchto stabilizačných mechanizmov môže prekročiť ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Zatiaľ čo v prípade schvaľovania rozpočtu Slovenskej republiky je táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky a to priamo Ústavou Slovenskej republiky, rozhodovanie o finančných záväzkoch podobnej dôležitosti a finančnej náročnosti je zverené zákonom o špecifických štátnych zárukách ministrovi financií Slovenskej republiky pokiaľ ide o tzv. dočasný Euroval a vláde Slovenskej republiky v prípade tzv. trvalého Eurovalu v rámci pripravovaného návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu.
Plnenie týchto záväzkov výrazne ovplyvňuje rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a to nie len na jedno volebné obdobie, ale na mnoho rokov dopredu, pretože Európsky mechanizmus pre stabilitu je zriadený na dobu neurčitú. Rozhodovanie o rozpočte Slovenskej republiky je zverené Národnej rade Slovenskej republiky. Na základe tohto by mali byť rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a ministra financií v súvislosti s plnením záväzkov z Európskych finančných stabilizačných mechanizmom v súlade so stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky, o ktoré musí vláda alebo príslušný minister vopred požiadať v súlade s ústavným zákonom o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorého zmena sa navrhuje, keďže ide o záväzky súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únií.
Podobný názor vyjadril Nemecký ústavný súd, ktorý síce rozhodoval vtedy o poskytnutí pôžičky Grécku a účasti Nemecka na tzv. dočasnom Eurovale. Vo svojom rozhodnutí Nemecký ústavný súd povedal, že národný parlament musí mať kontrolu nad rozpočtom štátu a to aj v prípade, že sa zapája do medzinárodných mechanizmov. Presnejšie dokonca vyjadril názor, že v prípade konštituovania mechanizmu zo značnou finančnou dôležitosťou, ktorý môže viesť k prebratiu presne nevyčísliteľného bremena zaťažujúceho rozpočet, potom je potrebné zabezpečiť, aby to opätovne povinne odsúhlasil národný parlament. Každá schéma pomoci odsúhlasená Nemeckom v rámci ducha solidarity a zvyšujúca verejné výdavky na medzinárodnej alebo úniovej úrovni musí byť špecificky odsúhlasená národným parlamentom. Dostatočný vplyv parlamentu musí byť zachovaný aj pokiaľ ide o spôsob, akým sú spravované zriadené fondy. Napriek tomu, že nepoznáme názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, vzhľadom na obsah odôvodnenia rozhodnutia Nemeckého ústavného súdu a podobný právny systém, tak názor vyjadrený v jeho rozhodnutí, je relevantným príkladom pre formovanie vzájomných vzťahov najvyšších ústavných inštitúcií aj na Slovensku.
Predložený návrh ústavného zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Bod 1
Zavádza sa povinnosť vlády Slovenskej republiky alebo príslušného ministra, aby pred úkonmi súvisiacimi s plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo stabilizačných finančných mechanizmov Európskej únie, požiadal o stanovisko Národnú radu Slovenskej republiky.
Bod 2
Zavádza sa povinnosť Národnej rady vydať stanovisko k úkonom potrebným pre plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo stabilizačných finančných mechanizmov Európskej únie, na rozdiel od možnosti v prípade rozhodovania o stanovisku k návrhu právne záväzného aktu EÚ. Vzhľadom na to, že ide o závažné rozhodovanie, nie je možné ho preniesť na Výbor pre Európske záležitosti a Národná rada Slovenskej republiky musí rozhodovať v pléne.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. septembra 2012 vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.