57 

 

Obsah 

 

Návrh uznesenia Národnej rady SR 

 

1. Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky  2 

1.1. Ekonomický vývoj SR v kontexte vývoja globálnej ekonomiky  2 

1.2. Základné ekonomické ukazovatele SR  4 

1.2.1.Vývoj HDP a jeho štruktúra  4 

1.2.2. Cenový vývoj a inflácia  6 

1.2.3. Vývoj na trhu práce  7 

1.2.4. Platobná a obchodná bilancia  7 

2. Výsledok hospodárenia rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95  9 

2.1. Súhrnné výsledky hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 95  11 

2.2. Stav a vývoj dlhu verejnej správy podľa maastrichtských kritérií  14 

2.2.1. Maastrichtský dlh štátnych rozpočtových organizácií  16 

2.2.2. Maastrichtský dlh ostatných subjektov verejnej správy  18 

3. Výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnej báze  20 

3.1. Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky v roku 2011  20 

3.2. Základné rozpočtové ukazovatele  22 

3.3. Príjmy štátneho rozpočtu  23 

3.3.1. Daňové príjmy  23 

3.3.2. Nedaňové príjmy  25 

3.3.3. Granty a transfery  26 

3.4. Výdavky štátneho rozpočtu  28 

3.4.1. Výdavky štátneho rozpočtu podľa ekonomickej klasifikácie  28 

3.4.2. Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie  37 

3.4.3. Výdavky štátneho rozpočtu podľa programov  39 

3.5. Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii  40 

3.5.1. Príjmy z rozpočtu EÚ  42 

3.5.2. Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z EÚ  44 

3.6. Vzťahy štátneho rozpočtu k územnej samospráve  47 

3.6.1. Vzťahy štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí  47 

3.6.2. Vzťahy štátneho rozpočtu a rozpočtov VÚC  50 

3.7. Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu  54 

Tabuľková príloha  56 

 

 

 

1. Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky 

1.1. Ekonomický vývoj SR v kontexte vývoja globálnej ekonomiky 

Oživenie svetovej ekonomiky v roku 2011 sa spomalilo a neprebiehalo rovnomerne. Rýchly rast v roku 2011 zaznamenali predovšetkým rozvíjajúce sa ekonomiky na čele
s krajinami Ázie. Svetový hrubý domáci produkt (HDP), po tom, čo v roku 2010 zaznamenal rast o 5,3 %, v roku 2011 dosiahol rast len o 3,9 %. Za spomalením stál nízky rast HDP rozvinutých krajín, ktorý poklesol z 3,2 % v roku 2010 na 1,6 % v roku 2011, pričom k oslabeniu rastu došlo ako v USA tak aj v krajinách EÚ. 

Ekonomika USA v roku 2011 zaznamenala rast o 1,7 % (oproti rastu o 3,0 % v roku 2010), po negatívnych vplyvoch zemetrasení v Japonsku v úvode roka sa ekonomická aktivita výraznejšie zrýchlila k záveru roka. I napriek nižšiemu ekonomickému rastu ako v roku 2010 nezamestnanosť sa v závere roka 2011 výrazne znížila, čo pozitívne podporilo konečnú spotrebu domácností vo štvrtom kvartáli. Rast HDP USA v poslednom kvartáli 2011 (0,7 %) dokonca predbehol očakávania Európskej komisie z jesene 2011. 

Ekonomika eurozóny v roku 2011 spomalila svoje tempo rastu HDP z minuloročných 1,9 %
na 1,4 %. V poslednom štvrťroku dokonca došlo k medzikvartálnemu poklesu HDP
o 0,3 %.
Európske krajiny sa pritom nevyvíjali rovnomerne. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že rástla najmä severná a stredná Európa. Naopak, krajiny južnej Európy postihlo spomalenie rastu, niektoré dokonca zaznamenali pokles HDP. Nemecká proexportne orientovaná ekonomika vďaka oživenej priemyselnej výrobe a poklesu nezamestnanosti zaznamenala vysoký rast HDP dosahujúci 3,0 %, zatiaľ čo spomalenie doľahlo hlavne na periférne krajiny eurozóny ako Portugalsko (-1,6 %), Grécko (-6,9 %), Taliansko (0,4 %) a Španielsko (0,7 %). Nemecko tak dosiahlo v roku 2011 vyšší rast HDP ako bol priemer eurozóny (1,4 %) a to predovšetkým vďaka exportne orientovanej priemyselnej výrobe, ale aj rýchlejším rastom konečnej spotreby domácností. V najväčšej ekonomike EÚ, v Nemecku, došlo k výraznému rastu investícií až
o 6,4 % a k lepšiemu výsledku rastu súkromnej aj verejnej spotreby ako vo väčšine krajín eurozóny. Nižší rast ekonomickej aktivity sa na vývoji nezamestnanosti prejavil skôr negatívne, iba v niektorých krajinách začala výraznejšie klesať ako napríklad v Nemecku. Miera nezamestnanosti v eurozóne sa tak za rok 2011 zvýšila na 10,1 %. 

 

 

 

Vývoj vybraných ukazovateľov za eurozónu 

 

2009 

2010 

2011 

HDP 

% rast 

-4,3 

1,9 

1,4 

Zamestnanosť 

% rast 

-1,8 

-0,5 

0,3 

Miera nezamestnanosti 

%  

9,6 

10,1 

10,2 

Kompenzácie na zamestnanca* 

% rast 

1,8 

1,6 

2,3 

Jednotkové pracovné náklady* 

% rast 

4,1 

-0,8 

1,0 

Miera inflácie (HICP) 

%  

0,3 

1,6 

2,7 

Bežný účet* 

% HDP 

-0,1 

0,1 

-0,1 

Deficit verejných financií* 

% HDP 

-6,4 

-6,2 

-4,1 

Verejný dlh* 

% HDP 

79,8 

85,3 

88,0 

10Y Nemecký dlhopis 

% výnos do splatnosti 

3,2 

2,8 

2,6 

USD/EUR 

 

1,39 

1,33 

1,39 

Ropa, Brent 

USD/bl. 

61,6 

79,9 

112,1 

* pri ukazovateľoch sú za rok 2011 odhady podľa OECD a EK Zdroj: OECD, EK, Reuters 

V roku 2011 pokračoval pod tlakom viacerých faktorov rast cien ropy ako aj viacerých ďalších celosvetových komodít. Cena ropy (Brent) vzrástla v roku 2011 o viac ako 20 % a po prudkom raste zo začiatku roka sa väčšinu zvyšnej časti roka pohybovala v pásme 110 – 115 USD/bl. s relatívne vysokou volatilitou ale bez jasného trendu. Začiatkom roka 2012 začali ceny opäť prudšie rásť a atakovať úroveň 130 USD/bl. Na krajiny eurozóny má však okrem rastu cien ropy v dolároch nepriaznivý vplyv aj pohyb kurzu EUR/USD, kde bolo zaznamenané výraznejšie oslabenia eura v priebehu roka 2011, až pod hranicu 1,3. Ropa v eurách tak bola na svojich historických maximách a bola len veľmi tesne pod hranicou 100 €/bl. Okrem globálneho oživenia k rastu cien ropy zrejme prispelo aj kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky v USA a politické nepokoje v severnej Afrike, či obavy o dodávky z Iránu. 

Finančné trhy v eurozóne sa nachádzali v roku 2011 naďalej vo vážnom stave, aj keď vývoj
ku koncu roka možno označiť za pozitívny a prichádzalo k miernemu ukľudneniu celkovej situácie. Viacerým krajinám eurozóny (predovšetkým Taliansko a Španielsko) sa podarilo úspešne emitovať dlhopisy, čo sa týkalo objemu ako aj výnosov (v porovnaní s prvou polovicou roka 2011), Grécko splnilo podmienky pre druhý záchranný balík, ktorý bol schválený v marci 2012 a úspešne reštrukturalizovalo dlh súkromných veriteľov a euro sa vrátilo nad hranicu 1,30 voči USD aj napriek ratingovému downgradu viacerých krajín od ratingovej agentúry Standard and Poors. Aj napriek týmto pozitívnym znakom je však situácia naďalej vážna, ekonomiky problémových krajín stále zápasia so štrukturálnymi problémami, a preto pozitívny trhový sentiment môže byť len krátkodobý. Nasvedčuje tomu neštandardne fungujúci medzibankový trh, či nutnosť realizovať mimoriadne opatrenia ECB na dodanie likvidity. 

Menová politika väčšiny hlavných centrálnych bánk bola v roku 2011 naďalej silno expanzívna s krátkodobou výnimkou na strane ECB. Kľúčová centrálna banka, americký FED, po niekoľkonásobnom znižovaní držal svoje úrokové sadzby na rekordne nízkych úrovniach počas celého roku 2011. Kľúčová úroková sadzba FED-u sa tak nezmenila od decembra 2008 a zotrvala na úrovni 0,25 %. Po dvoch kolách kvantitatívneho uvoľňovania realizovaného najmä nákupom dlhopisov na sekundárnom trhu začal FED v priebehu roka 2011 s operáciou „twist“ (často označovanou aj ako tretie kolo kvantitatívneho uvoľňovania), ktorej cieľom bolo zamedziť rastu dlhodobých úrokov napriek nárastu deficitu, čiastočne oslabiť dolár a mierne zvýšiť infláciu. Na rozdiel od FED-u, ECB v priebehu roka 2011 svoju základnú refinančnú sadzbu zvýšila spolu o 0,5 p.b. pod tlakom obáv z inflácie. Základná úroková sadzba tak stúpla na 1,5 %. V druhej polovici roka, po výmene na pozícii guvernéra, pristúpila ECB k opätovným zníženiam sadzby, ktorú navrátila na 1 %, kde sa nachádzala na začiatku roka. 

Priemerný nominálny výmenný kurz eura voči americkému doláru medziročne mierne zhodnotil z úrovne 1,35 EUR/USD na 1,29 EUR/USD. Vývoj počas roka 2011 bol však relatívne volatilný a euro sa väčšinu roka nachádzalo na silnejších úrovniach až okolo úrovne 1,4. Ku koncu roka euro oslabilo až pod hranicu 1,3 najmä pod vplyvom hroziaceho bankrotu Grécka, klesajúcim úrokovým sadzbám a použitiu neštandardných nástrojov menovej politiky. 

1.2. Základné ekonomické ukazovatele SR 

Rok 2011 znamenal pre slovenskú ekonomiku pokračovanie ekonomického rastu. V dôsledku fiškálnej konsolidácie však rast oproti predchádzajúcemu roku mierne spomalil. Rastu HDP Slovenska pomohol zahraničný dopyt a investície, domáca spotreba však stagnovala a verejná spotreba ťahala rast HDP nadol v súlade s úspornými opatreniami. Oživenie rastu sa zároveň len veľmi pomaly premietalo do tvorby nových pracovných miest, čo spolu s vysokou mierou nezamestnanosti prispievalo k slabému rastu spotreby domácností. 

1.2.1.Vývoj HDP a jeho štruktúra 

Po 4,2 % - nom raste HDP v roku 2010 priniesol rok 2011 mierne spomalenie. Ekonomika SR vzrástla o 3,3 %, čo ju zaradilo na druhé miesto najrýchlejšie rastúcich ekonomík v eurozóne (po Estónsku). Spomalenie bolo do značnej miery spôsobené konsolidáciou verejných financií, ktorá negatívne zasiahla cenovú hladinu, trh práce a všetky zložky domáceho dopytu.  

Z hľadiska štruktúry dopytu sa na raste ekonomiky Slovenska okrem čistého exportu (príspevok 5,5 p.b.) pozitívne podieľali aj nové investície (príspevok 1,3 p.b.), ktoré si vyžiadala príprava na spustenie výroby nových kapacít v automobilovom priemysle a v menšej miere aj výstavba diaľnic. Najvyšší záporný príspevok predstavovala zmena stavu zásob (-2 p.b.). Opatrenia fiškálnej konsolidácie sa prejavili v nižšej spotrebe domácností a verejnej správy. Domácnosti minuli na svoju spotrebu o 0,4 % menej ako v predchádzajúcom krízovom roku, pričom najviac klesli výdavky za potraviny a nealkoholické nápoje. Pod prepad spotreby sa spolu s pomalým oživovaním trhu práce podpísala aj nízka spotrebiteľská dôvera, ktorá aj napriek prepadu disponibilného dôchodku držala mieru úspor na relatívne vysokej úrovni. Najviac zo všetkých zložiek poklesla spotreba verejnej správy (reálne o 3,5 %), ktorá bola negatívne zasiahnutá konsolidačnými opatreniami najmä v prípade nákupov tovarov a služieb.  

Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek  

reálny rast v % 

2009 

2010 

2011 

 

 

HDP  

-4,9 

4,2 

3,3 

z toho: 

Konečná spotreba domácností 

0,2 

-1,1 

-0,4 

Konečná spotreba ver. správy 

6,1 

1,1 

-3,5 

Tvorba hrubého fixného kapitálu 

-19,7 

12,4 

5,7 

Vývoz výrobkov a služieb 

-15,9 

16,5 

10,8 

Dovoz výrobkov a služieb 

-18,1 

16,3 

4,5 

Zdroj: ŠÚ SR 

 

 

 

Zdroj: ŠÚ SR 

Rast ekonomiky v roku 2011 bol taký ako sa pôvodne predpokladalo pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na rok 2011, avšak štruktúra rastu ťahaná najmä zahraničným dopytom a investíciami bola pre plnenie daňových príjmov nepriaznivá. Oproti predpokladom rozpočtu sa vyvíjali horšie všetky makroekonomické základne daní. Z hľadiska vývoja verejných financií celkový vývoj ekonomiky vytváral pre plnenie daňových príjmov v roku 2011 negatívne riziká. 

Porovnanie skutočnosti za rok 2011 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2011-2013 

v %, ak nie je uvedené inak 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel v p.b. 

Hrubý domáci produkt, reálny rast 

3,3 

3,3 

0,0 

Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur 

70,2 

69,1 

-1,1 

Konečná spotreba domácností, reálny rast 

0,4 

-0,4 

-0,8 

Konečná spotreba domácností, nominálny rast 

3,9 

3,4 

-0,5 

Priemerná mesačná mzda, reálny rast 

0,0 

-1,6 

-1,6 

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast 

3,7 

2,2 

-1,5 

Rast zamestnanosti (štatistické zisťovanie) 

1,2 

1,5 

0,3 

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien, priemerný rast 

3,5 

4,1 

0,6 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

1.2.2. Cenový vývoj a inflácia 

Priemerná ročná miera inflácie podľa národnej metodiky (index rastu spotrebiteľských cien CPI) dosiahla v roku 2011 úroveň 3,9 % a harmonizovaný index HICP 4,1 % (metodika podľa Eurostatu). Po veľmi nízkej úrovni inflácie v roku 2010 (1 %), ktorá bola ovplyvnená oslabením globálneho dopytu, spotrebiteľské ceny na Slovensku v roku 2011 pomerne výrazne rástli (3,9 %). Inflačný vývoj na Slovensku bol v roku 2011 aj naďalej ovplyvnený vývojom vonkajších faktorov ako rast cien potravín na svetových trhoch a vyššími cenami ropy, ktoré spôsobili výnimočné zvýšenie ceny plynu (o 6,9 %) od júla 2011.  

Štruktúra celkovej inflácie (% rast) 

 

Vývoj jadrovej inflácie a regulovaných cien (% rast) 

 

 

 

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR 

 

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR 

Počas roka 2011 vplývali na priebeh inflácie viaceré protichodné faktory. Na jednej strane pôsobili faktory zmierňujúce priemernú ročnú infláciu – medzi ne sa radia doznievajúce efekty v dôsledku hospodárskej krízy, nízka spotreba domácností. Na druhej strane sa prejavili faktory zdvíhajúce infláciu, ktorými sú najmä jednorazové efekty (zvýšenie DPH z 19 % na 20 % a ďalšie úsporné opatrenia vlády) a postupný nárast cien komodít a potravín najmä v prvej polovici roka. Ozdravné opatrenia vlády celkovo prispeli k rastu priemerných cien o 0,9 p.b., pričom najväčší príspevok (0,5 p.b.) má dočasné zvýšenie základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %. 

Priemyselní výrobcovia vo svete, ale aj na Slovensku, boli ovplyvnení v úvode roka relatívne vysokými cenami ich vstupov. V eurozóne dosiahol rast cien PPI v marci až 6,8 %. Najvyšší rast cien bol v odvetví koksu a rafinovaných ropných produktov, a to v priemere za celý rok až
o 30,1 % v dôsledku vysokého rastu cien ropy na svetových trhoch. V závere roka 2011 sa však ceny mnohých komodít ustálili a po dobrej úrode došlo k poklesu cien väčšiny potravinárskych komodít. I napriek silným inflačným tlakom zo zahraničia sa rast cien indexu tuzemských cien priemyselných výrobcov (PPI) pohyboval na relatívne nízkej úrovni a priemerná medziročná dynamika dosiahla 2,7 %. Index cien tuzemských priemyselných výrobcov bol v roku 2011 hneď po Malte najnižší v celej eurozóne (eurozóna dosiahla rast 5,9 %). Rast cien výrobcov na rozdiel od spotrebiteľskej inflácie dosiahol najvyššie hodnoty v rámci roka vo februári 2011 (3,4 %), po ktorom nasledoval pozvoľný pokles cenovej inflácie priemyselných výrobcov. 

1.2.3. Vývoj na trhu práce 

Trh práce bol v roku 2011 charakterizovaný dlho očakávaným oživením ekonomiky. Podľa metodiky VZPS11) Výberové zisťovanie pracovných síl vykonávané ŠÚ SR) narástol počet nových pracovných miest skoro o 35 tisíc, čo predstavuje rast na úrovni 1,5 %. Rast pracovných miest sa sústredil predovšetkým do priemyslu a trhových služieb, ktoré najviac utrpeli počas krízy. Naopak v rámci znižovania deficitu verejných financií prišlo
k prepúšťaniu vo verejnej správe a štátnych podnikoch v celkovom počte 6 625 osôb.22) Podľa podnikového výkazníctva SK NACE Rev. 2) Napriek celkovému rastu zamestnanosti, zostáva jej úroveň ďaleko za predkrízovou úrovňou. Kým produkčná stránka ekonomiky dosiahla svoju predkrízovú úroveň už v roku 2010, zamestnanosti stále chýba skoro 40 tisíc osôb. V roku 2011 tak naďalej rástla produktivita práce ako aj počet odpracovaných hodín na zamestnanca. 

Priemerná nominálna mzda dosiahla v roku 2011 rast na úrovni 2,2 %, čo predstavuje spomalenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2010: 3,2 %). Hlavnými dôvodmi nízkeho rastu miezd bolo znižovanie platov vo verejnej správe a neistota ohľadom budúceho vývoja na konci roka, ktorá sa premietla do nízkeho vyplácania koncoročných odmien. Priemerná nominálna mesačná mzda v ekonomike za rok 2011 dosiahla hodnotu 786 eur (2010: 769 eur). Pri nízkom raste nominálnej mzdy sa reálna mzda prepadla o 1,6 %.  

1.2.4. Platobná a obchodná bilancia 

Podľa údajov o vývoji platobnej bilancie SR možno konštatovať, že deficit bežného účtu sa v roku 2011 výrazne zlepšil na 0,1 % HDP v porovnaní s 2,5 % v roku 2010. Deficit bežného účtu je do značnej miery krytý finančným účtom prostredníctvom prílevu priamych zahraničných investícií. Za zlepšením salda bežného účtu stojí predovšetkým výrazne aktívne saldo obchodnej bilancie a mierne zlepšenie deficitu bilancie služieb a transferov. Saldo výnosov sa však naopak mierne zhoršilo. 

 

Vývoj bežného účtu platobnej bilancie v roku 2011 podľa jeho zložiek (priemer za 12m, % HDP) 

 

Zdroj: NBS, ŠÚ SR 

Prebytok obchodnej bilancie sa oproti roku 2010 výrazne zvýšil. V absolútnom vyjadrení dosiahla v roku 2011 výška prebytku bilancie tovarov hodnotu 2 441,9 mil. eur (3,5 % HDP), čo predstavuje nárast oproti roku 2010 o 1 663,3 mil. eur (z úrovne 1,2 % HDP). Export tovarov dosiahol v nominálnom vyjadrení rast 16,9 %. Rast zaznamenali všetky významné zložky exportu – výroba automobilov, elektrotechniky aj kovov. Rast importu dosiahol za rok 2011 iba 13,6 %, pričom najpomalšie rástol dovoz kapitálových tovarov, čo odráža obavy z budúceho vývoja. Podľa predbežných údajov sa oproti roku 2010 ceny dovozov tovarov a služieb zvýšili o 4,0 % a ceny vývozov o 5,3 %.  

2. Výsledok hospodárenia rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 

Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku33) Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) zaviedlo od roku 2009 podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú plánované a skutočné výsledky dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka a druhýkrát do 1. októbra bežného roka. Do 1. apríla bežného roka sa predloží odhad skutočného schodku za uplynulý rok a do 1. októbra bežného roka aktuálny schodok za uplynulý rok. V zmysle tejto zásady je potrebné všetky údaje uvedené v nasledujúcom texte chápať ako predbežné, ktoré môžu byť v období do 1. októbra tohto roka revidované a budú súčasťou súhrnnej výročnej správy, ktorú podľa • 29a zákona č 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov predloží MF SR vláde do 31. 10. 2012 a vláda Národnej rade SR do 20. 11. 2012. 

Podľa metodiky ESA 95 uplatňovanej Eurostatom hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2011 so schodkom -4,8 % HDP a dlh verejnej správy dosiahol k 31. 12. 2011 43,3 % HDP. 

V týchto číslach sú zahrnuté dva významné jednorazové vplyvy: vykázanie dlhov železničných spoločností a zdravotníckych zariadení za roky 2008 až 2010 v celkovej výške 574 382 tis. eur (negatívny vplyv na schodok: 0,8 % HDP) a daň z pridanej hodnoty uhradená konzorciom GRANVIA pri výstavbe rýchlostnej cesty R1 v celkovej výške 173 639 tis. eur (pozitívny vplyv na schodok 0,2 % HDP). Bez týchto jednorazových vplyvov by bol schodok financií verejnej správy za rok 2011 vo výške 4,2 % HDP.  

Vývoj základných ukazovateľov financií verejnej správy v rokoch 2009 až 2011 

Ukazovateľ 

m. j. 

2009 

2010 

2011 

ESA schodok 

tis. eur 

-5 021 953 

-5 047 028 

-3 326 566 

%HDP 

-8,00 

-7,68 

-4,82 

Maastrichtský dlh 

tis. eur 

22 331 285 

26 998 378 

29 911 262 

%HDP 

35,56 

41,07 

43,31 

HDP v bežných cenách. 

tis. eur 

62 795 200 

65 743 500 

69 058 194 

Zdroj: Štatistický úrad SR, Ministerstvo financií SR 

Údaje za rok 2010, 2009 sú na základe jesennej notifikácie, potvrdené Eurostatom   

Z hľadiska porovnania dosiahnutých výsledkov hospodárenia verejných financií s rozpočtovanými (schodok: 4,9 % HDP) boli najvýznamnejšie rozdiely zaznamenané v týchto oblastiach: 

·  celkový pozitívny vplyv na schodok financií verejnej správy v porovnaní s rozpočtom v hodnote 1 243 192 tis. eur je tvorený hlavne úsporou na spolufinancovaní európskych zdrojov (227 308 tis. eur), zlepším pozície verejných financií vplyvom hospodárenia Sociálnej poisťovne (185 566 tis. eur), vyššími nedaňovými príjmami vrátane príjmov za predĺženie licencie telekomunikačným operátorom (168 404 tis. eur) a úsporou výdavkov na obsluhe štátneho dlhu (156 546 tis. eur). K pozitívnemu vývoju schodku prispeli aj vyššie príjmy z dividend, úspora výdavkov verejného zdravotného poistenia, zlepšenie hospodárenia obcí a vyšších územných celkov ako aj úspora na odvode Slovenskej republiky do rozpočtu EÚ. 

·  celkový negatívny vplyv na schodok financií verejnej správy v porovnaní s rozpočtom
v hodnote 720 081 tis. eur bol spôsobený hlavne prekročením základných výdavkov na chod štátu vrátane výdavkov na zmluvné vzťahy so železničnými spoločnosťami (199 566 tis. eur) a výpadkom daňových príjmov štátneho rozpočtu vo výške 147 996 tis. eur. Ďalšími položkami zhoršujúcimi schodok rozpočtu verejnej správy bolo zohľadnenie záväzkov zdravotníckych zariadení a železničných spoločností za rok 2011, nerealizácia emisných kvót a zhoršenie hospodárenia príspevkových organizácií štátu, príspevkových organizácií obcí a príspevkových organizácií vyšších územných celkov.  

Osobitný negatívny vplyv vo výške 401 743 tis. eur súvisí s oddlžením zdravotníckych zariadení a započítaním záväzkov voči železniciam z minulých rokov (574 382 tis. eur) a presunutím uskutočnenej úhrady za vystavanú rýchlostnú cestu R1 vo výške zaplatenej DPH do budúcich rokov (-173 639 tis. eur). 

Údaje za skutočnosť roku 2011 je treba chápať ako predbežné, pretože sú spracované na základe výkazov, ktoré o svojom hospodárení v roku 2011 predložili jednotlivé subjekty verejnej správy, ale ktoré neprešli schvaľovacím procesom. Definitívne údaje za rok 2011 bude možné prezentovať po spresnení týchto výsledkov na základe vykonaných auditov a po získaní definitívnych údajov pre časové rozlíšenie daní a poistného za rok 2011 z Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Rozhodujúce bude stanovisko Eurostatu pri notifikácii výsledkov roku 2011 v októbri 2012. 

2.1. Súhrnné výsledky hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 95 

Výsledky hospodárenia subjektov verejnej správy, vyčíslené v metodike ESA 95, boli v roku 2011 nasledovné: 

Druh verejného rozpočtu 

(v tis. eur) 

2010 

2011 

Skutočnosť 

Rozpočet1

Skutočnosť2

Rozdiel 

 

4=3-2 

Verejná správa spolu 

-5 047 028 

-3 448 934 

-3 326 566 

122 368 

Štátny rozpočet3

-4 254 797 

-3 706 502 

-3 528 043 

178 459 

Štátne fondy spolu 

98 904 

301 821 

190 486 

-111 335 

Fond národného majetku SR 

-213 270 

-22 488 

-287 681 

-265 193 

Slovenský pozemkový fond 

2 258 

5 913 

10 210 

4 297 

Slovenská konsolidačná, a.s. 

-13 024 

-2 777 

-5 844 

-3 067 

Verejné vysoké školy 

-38 134 

306 

2 169 

1 863 

Úrad pre dohľad nad zdrav. starostlivosťou 

311 

174 

2 040 

1 866 

Ústav pamäti národa 

-31 

-16 

-16 

Slovenské nár. stredisko pre ľud. práva 

-6 

-6 

Rozhlas a televízia Slovenska 

-14 615 

-676 

24 529 

25 205 

Úrad pre dohľad nad výkonom auditu 

158 

-85 

35 

120 

RTVS, s. r. o. 

-23 

-400 

223 

623 

Tlačová agentúra SR 

130 

-161 

-161 

Audiovizuálny fond 

1 374 

859 

859 

Vyššie územné celky 

-24 279 

-60 028 

-5 785 

54 243 

Obce 

-541 954 

-75 859 

29 529 

105 388 

Neziskové organizácie. obcí zaradené do sektora  

-2 600 

2 544 

2 544 

Sociálna poisťovňa 

67 297 

91 419 

173 513 

82 094 

Verejné zdravotné poistenie 

-88 591 

14 000 

107 028 

93 028 

Príspevkové organizácie zaradené do sektora spolu 

-26 149 

6 248 

-42 195 

-48 443 

z toho: štátne 

-8 748 

- 225 

-18 295 

-18 070 

obecné 

-19 081 

1 494 

-11 990 

-13 484 

vyšších územných celkov 

1 680 

4 979 

-11 910 

-16 889 

Hrubý domáci produkt v bežných cenách 

65 743 500 

70 173 604 

69 058 194 

-1 115 406  

Pomer schodku verejnej správy z HDP v % 

-7,68 

-4,91 

-4,82 

0,09 

1) Schválený rozpočet zo 6. októbra 2010.  

2) Údaje za skutočnosť 2011 sú predbežné

3) Vrátane štátnych finančných aktív a mimorozpočtových účtov

Zdroj: Ministerstvo financií S

V porovnaní so záverečným účtom verejnej správy za rok 201044) Záverečný účet verejnej správy SR za rok 2010, materiál na rokovanie NR SR, č. UV-15015/2011, jún 2011) sa údaje za skutočnosť roku 2010 revidovali počas tzv. jesennej notifikácie. Pri revízii sa zohľadnilo najmä

·  aktualizácia časového rozlíšenia daňových príjmov a sociálnych príspevkov

·  vylúčenie negatívneho vplyvu prevzatých záväzkov nemocníc a záväzkov vlády voči železničným spoločnostiam za rok 2010 a ich presunutie do roku 2011 na základe rozhodnutia Eurostatu pri notifikovaní výsledkov v októbri 2011

·  spresnenie stavu pohľadávok a záväzkov subjektov verejnej správy na základe údajov z definitívnych výkazov za rok 2010

V roku 2011 dosiahlo celkové hospodárenie s verejnými financiami schodok vo výške
3 326 566 tis. eur, t.j. 4,82 % z HDP. Skutočne dosiahnutý schodok bol nižší oproti rozpočtovanej hodnote o 122 368 tis. eur

Najvýznamnejšie vplyvy, ktoré v priebehu roka 2011 ovplyvňovali plnenie rozpočtovaného schodku, poskytuje nasledovný prehľad

Pozitívne a negatívne vplyvy na plnenie rozpočtovaného schodku verejnej správy v roku 201

Ukazovateľ 

(v tis. eur

Skutočnosť 201

Špecifické vplyv

-400 74

oddlženie zdravotníckych zariadení a započítanie záväzkov voči železniciam z min. rokov znížené o sumu 59 068 tis. eur, ktorú z oddlženia zdravotníctva získala Sociálna poisťovň

-574 38

presunutie uskutočnenej úhrady za vystavanú R1 vo výške zaplatenej DPH do budúcich roko

173 63

Pozitívne vplyv

1 243 19

úspora na spolufinancovaní s prostriedkami EÚ 

227 30

zlepšenie pozície verejných financií vplyvom hospodárenia Sociálnej poisťovn

185 56

v tom: lepší výber príjmov z poistného(10 124 tis. eur) a nedaňových príjmov (5 271 tis. eur

15 39

nižšie výdavky poistenia (109 250 tis. eur) a správneho fondu (15 913 tis. eur

125 16

ostatné úpravy vrátane zmeny stavu pohľadávok a záväzko

45 00

ostatné nedaňové príjmy Š

168 40

v tom: príjmy za predĺženie licencie telekomunikačným operátoro

88 46

granty a transfery (zároveň zvyšujú v rovnakom objeme výdavky ŠR

37 83

príjmy z výberu príspevku za dovoz núdzových zásob ropy a ropných výrobko

20 73

úspora výdavkov na obsluhu štátneho dlh

155 54

príjmy z dividend v štátnom rozpočte a v štátnych finančných aktívac

150 44

úspora výdavkov verejného zdravotného poisteni

115 90

zlepšenie hospodárenia obcí 

105 38

úspora na odvode SR do EÚ 

80 39

zlepšenie hospodárenia VÚ

54 24

Negatívne vplyv

-720 08

prekročenie základných výdavkov na chod štát

-199 56

v tom: výdavky na zmluvy pre ŽSR a ŽSS

-135 62

výdavky na súdne spory MV S

-24 01

oddlženie Rozhlasu a televízie Slovensk

-19 50

výpadok daňových príjmov v štátnom rozpočt

-147 99

prevzatie záväzkov zdravotníckych zariadení v roku 201

-100 33

nerealizovanie predaja emisných kvó

-100 00

záväzky vzniknuté v roku 2011 voči železničným spoločnostia

-90 91

zhoršenie hospodárenia príspevkových organizácií v pôsobnosti štátu, obcí a VÚ

-48 44

ostatné negatív

-32 82

Spolu vplyv

122 36

Zdroj: Ministerstvo financií S

Z nasledujúceho prehľadu je vidieť, že pozitívne plnenie rozpočtovaného schodku bolo dosiahnuté vyšším prekročením rozpočtu príjmov ako výdavkov. Kým rozpočet príjmov sa prekročil
o 305 957 tis. eur, rozpočet výdavkov len o 183 589 tis. eur

Plnenie rozpočtu príjmov a výdavkov verejnej správy za rok 201

Položk

(v tis. eur

Rozpoče

Skutočnosť 

Rozdie

 

3 =2-

Príjmy spolu podľa ESA 9

23 352 47

23 658 43

305 95

z toho: daňové a poistné 

19 614 84

19 583 36

-31 48

nedaňové 

2 232 10

2 901 43

669 33

granty a transfer

1 505 52

1 173 64

-331 88

Výdavky spolu podľa ESA 9

26 801 41

26 985 00

183 58

z toho: bežné 

22 947 54

24 224 17

1 276 63

kapitálové 

3 853 86

2 760 82

-1 093 04

Schodok podľa ESA 9

-3 448 93

-3 326 56

122 36

Zdroj: Ministerstvo financií S

Pozitívny výsledok plnenia rozpočtu celej verejnej správy v roku 2011 bol dosiahnutý predovšetkým pozitívnym plnením rozpočtu kvantitatívne rozhodujúcich subjektov verejnej správy. V nasledujúcom prehľade sú uvedené rozdiely medzi dosiahnutou skutočnosťou a rozpočtom.  

Položk

(v tis. eur

Rozdiel medzi skutočnosťou a rozpočto

Štátny rozpoče

Vyššie územné. celk

Obc

Sociálna poisťovň

Ver. zdr. poisteni

Ostatné subjekt

Príjmy spol

-1 094 50

58 19

-33 85

-43 06

1 98

227 31

z toho: daňové a poistné 

-5 02

-13 71

-64 93

69 19

38 63

-1 58

nedaňové 

770 09

15 21

-90 01

7 54

-36 60

-1 68

granty a transfer

-1 859 58

56 69

121 09

-119 80

-3

230 58

Výdavky spol

-1 272 96

3 94

-141 24

-125 16

-91 04

620 15

z toho: bežné  

-611 56

19 27

-59 96

-99 02

-93 52

465 28

kapitálové 

-661 39

-15 32

-81 28

-26 13

2 48

154 87

Schodok ES

178 45

54 24

107 38

82 09

93 02

-392 84

Zdroj: Ministerstvo financií S

Ostatné subjekty verejnej správy, ktorých súhrnné príjmy predstavujú len 7,8 % a ich súhrnné výdavky len 7,3 % z celkových príjmov, resp. výdavkov verejnej správy, dosiahli namiesto rozpočtovaného prebytku 290 036 tis. eur schodok vo výške -102 808 tis. eur. Významné prekročenie rozpočtu príjmov bolo sprevádzané ešte výraznejším prekročením rozpočtu výdavkov. Príčinou nenaplnenia rozpočtovaného prebytku sú predovšetkým štátne fondy, Fond národného majetku SR a súhrnne príspevkové organizácie

Štátne fondy nenaplnili rozpočtovaný prebytok o 111 335 tis. eur najmä v dôsledku nenaplnenia rozpočtu nedaňových príjmov, ktoré súviselo s neuskutočneným predajom emisných kvót (Environmentálny fond)

Fond národného majetku SR prekročil rozpočtovaný schodok o 265 193 tis. eur v dôsledku vyšších bežných transferov, ktoré súviseli s prevodom prostriedkov získaných z dividend do štátneho rozpočtu

Príspevkové organizácie zaradené do sektora verejnej správy hospodárili so schodkom vo výške
-42 195 tis. eur pri rozpočtovanom prebytku 6 248 tis. eur. Nenaplnenie rozpočtovaného prebytku príspevkových organizácií napriek prekročeniu rozpočtu príjmov o 61 890 tis. eur, bol spôsobené prekročením rozpočtu výdavkov o 110 333 tis. eur. Vyššie celkové príjmy príspevkových organizácií sa zabezpečili cez vyššie príjmy z grantov a transferov, ktoré boli poskytnuté predovšetkým zo štátneho rozpočtu a od VÚC. Prekročenie rozpočtu výdavkov príspevkových organizácií spôsobili bežné výdavky, ktorých rozpočet sa prekročil o 58 316 tis. eur a aj kapitálové výdavky, ktorých rozpočet sa prekročil o 52 017 tis. eur. Z bežných výdavkov prekročili rozpočet predovšetkým výdavky na tovary a služby a z kapitálových výdavkov obstaranie kapitálových aktív

2.2. Stav a vývoj dlhu verejnej správy podľa maastrichtských kritérií 

Maastrichtský dlh verejnej správy SR55) Príručka vládneho deficitu a dlhu (implementácia systému ESA 95), Eurostat, 2010, časť VIII.) dosiahol podľa predbežných výsledkov k 31. 12. 2011 hodnotu 29 911 262 tis. eur, čo predstavuje 43,3 % hrubého domáceho produktu (pri vyčíslenom predbežnom HDP 69 058 194 tis. eur). Oproti roku 2010 vzrástol maastrichtský dlh o 2 912 884 tis. eur a jeho pomer k HDP o 2,2 p. b.. Zvýšenie pomeru dlhu k HDP bolo spôsobené rastom dlhu o 10,8 % pri raste HDP v bežných cenách o 5,0 %.  

Štruktúru maastrichtského dlhu podľa jednotlivých subjektov verejnej správy poskytuje nasledujúci prehľad: 

 

Subjekty verejnej správy4

(v tis. eur) 

Dlh 

Zmena 

2011-2010 

k 31.12.2009 

k 31.12.2010 

k 31.12.2011 

 

4=3-2 

Štátne rozpočtové organizácie 1

21 362 308 

25 825 045 

28 771 698 

2 946 653 

Fond národného majetku 

16 171 

16 031 

15 838 

-193 

Verejné vysoké školy 

434  

339 

10 

-329 

Rozhlas a televízia Slovenska 

167 

104 

-63 

Príspevkové organizácie štátne vo verejnej správe 

31 

280 

803 

523 

Vyššie územné celky 

381 653 

408 601 

426 847 

18 246 

Príspevkové organizácie VÚC vo verejnej správe  

121 

129 

116 

-13 

Obce 

1 143 018 

1 390 919 

1 386 431 

-4 488 

Príspevkové organizácie obcí vo verejnej správe  

978 

675 

1 146 

471 

Neziskové organizácie obcí 

414 

89 

-325 

Verejná správa spolu 

22 904 714 

27 642 600 

30 603 082 

2 960 482 

Konsolidácia2)  

573 429 

644 222 

691 820 

47 598 

Verejná správa spolu konsolidovaná 

22 331 285 

26 998 378 

29 911 262 

2 912 884 

Hrubý domáci produkt v b.c.3)  

62 795 200 

65 743 500  

69 058 194  

3 314 694 

% maastrichtského dlhu z HDP 

35,6 

41,1 

43,3 

2,2 

1)  Bez záväzkov ARDAL-u voči Štátnej pokladnici 3 801 960 3 570 708 231 252 

  Bez záväzkov z vkladov verejnej správy v Št. pokladnici 2 110 529 2 242 816 132 287 

2)  Konsolidácia predstavuje nesplatené návratné finančné výpomoci poskytnuté zo štátnych finančných aktív mestu Žilina (17 573 tis. eur), Bratislavskému samosprávnemu kraju (4 813 tis. eur), pôžička Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Agentúre pre rozvoj vidieka (328 tis. eur), pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania obciam (667 055 tis. eur) a pôžičky obciam od subjektov verejnej správy (2 051 tis. eur). 

3) HDP v roku 2011 predstavuje odhad Štatistického úradu SR. 

4) Ostatné, tu neuvedené, subjekty verejnej správy v rokoch 2010 a 2011 nemali dlh. 

Zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2011 negatívne ovplyvnili najmä tieto skutočnosti: 

·  schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity v priebehu uplynulého roka, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne pokladničné poukážky v menovitej hodnote 1 328 829 tis. eur a emitovať štátne dlhopisy v menovitej hodnote 4 662 157 tis. eur, 

·  prijaté bankové úvery do štátneho dlhu vo výške 1 862 880 tis. eur, 

·  prevzatie záväzkov z EFSF vo výške 172 613 tis. eur, 

·  prevzatie záväzkov nemocníc vo výške 100 338 tis. eur, 

·  používanie vkladov na účtoch tých klientov Štátnej pokladnice SR, ktorí nepatria do sektora verejnej správy v hodnote 29 739 tis. eur,  

·  zvýšenie konsolidovaného dlhu vyšších územných celkov o 18 246 tis. eur, 

·  vývoj kurzu eura, ktorý spôsobil zvýšenie hodnoty štátneho dlhu o 5 819 tis. eur, 

·  zvýšenie konsolidovaného dlhu ostatných subjektov verejnej správy o 23 tis. eur.  

Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2010 mali najmä tieto skutočnosti: 

·  splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 2 414 450 tis. eur, 

·  splátky záväzkov zo štátnych pokladničných poukážok v menovitej hodnote
1 461 725 tis. eur, 

·  splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 1 339 547 tis. eur,  

·  zníženie konsolidovaného dlhu obcí o 52 038 tis. eur.  

Maastrichtský dlh bol k 31. 12. 2011 financovaný predovšetkým dlhovými cennými papiermi v menovitej hodnote 27 052 154 tis. eur (90,4 %). Z toho podstatnú časť tvorili štátne dlhopisy v menovitej hodnote 25 915 254 tis. eur a štátne pokladničné poukážky v menovitej hodnote
1 136 900 tis. eur. Bankové úvery a iné záväzky dosiahli hodnotu 2 758 319 tis. eur (9,2 %), z ktorých 172 613 tis. eur predstavuje záväzok pripadajúci na Slovenskú republiky z EFSF a 100 338 tis. eur záväzky nemocníc prevzaté v rámci vládou schváleného postupu ich oddlžovania. Osobitnou súčasťou maastrichtského dlhu sú záväzky, ktoré vyplývajú z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy. Tieto záväzky dosiahli hodnotu 100 789 tis. eur (0,4 %).  

Z hľadiska meny bol maastrichtský dlh v roku 2011 tvorený z 99,7 % dlhom v eurách a len 0,3 % dlhu pripadlo na iné meny (japonské jeny, USD, švajčiarske franky).  

Z hľadiska pôvodnej splatnosti je maastrichtský dlh tvorený krátkodobým dlhom vo výške 1 353 953 tis. eur (4,5 %) a dlhodobým dlhom vo výške 28 557 309 tis. eur (95,5 %).  

Z hľadiska teritoriálnej štruktúry pripadá na tuzemských veriteľov 17 902 631 tis. eur (59,9 %) a na zahraničných veriteľov 12 008 631 tis. eur (40,1 %) z celkového dlhu. 

2.2.1. Maastrichtský dlh štátnych rozpočtových organizácií 

Dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie, a ktorý je v správe Ministerstva financií SR, dosiahol ku koncu roka 2011 menovitú hodnotu 28 771 698 tis. eur. V porovnaní s rokom 2010 sa zvýšil o 2 946 653 tis. eur (o 11,4 %). Hlavnou príčinou výrazného zvýšenia dlhu bol schodok štátneho rozpočtu. Keďže dlh štátnych rozpočtových organizácií predstavuje až 94 % dlhu celej verejnej správy, sú pozitívne a negatívne vplyvy uvedené vyššie pri hodnotení maastrichtského dlhu celej verejnej správy (v časti 2.2.) a previazané so štátnym dlhom platné aj pre vysvetlenie medziročnej zmeny tohto dlhu. 

Z hľadiska dlhových nástrojov je dlh štátnych rozpočtových organizácií tvorený v rozhodujúcej miere záväzkami z emisie štátnych dlhopisov, ktorých podiel na celkovom dlhu predstavuje
90,1 %. Údaje o ostatných dlhových nástrojoch poskytuje nasledujúci prehľad. 

Štruktúra dlhu štátnych rozpočtových organizácií podľa dlhových nástrojov: 

Dlhový nástroj 

(v tis. eur) 

31. 12. 2009 

31. 12. 2010 

31. 12. 2011 

Zmena  

2011-2010 

 

4=3-2 

Štátne dlhopisy 

19 425 294 

23 645 515 

25 915 254 

 

2 269 739 

Bankové úvery a iné pôžičky 

912 908 

839 561 

1 345 804 

506 243 

Štátne pokladničné poukážky 

940 621 

1 268 919  

1 136 900 

-132 019 

Záväzky z EFSF 

172 613 

172 613 

Záväzky z vkladov v Štátnej pokladnici SR 

83 485 

71 050 

100 789 

29 739 

Prevzaté záväzky z nemocníc 

100 338 

100 338 

Spolu dlh  

21 362 308 

25 825 045 

28 771 698 

2 946 653 

Zdroj: Ministerstvo financií SR, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity 

Z hľadiska pôvodnej splatnosti predstavuje dlh so splatnosťou do jedného roka 1 346 027 tis. eur a dlhodobý dlh 27 425 671 tis. eur, čo je 95,3 % z celkového dlhu štátnych rozpočtových organizácií. Krátkodobý dlh tvoria štátne pokladničné poukážky v menovitej hodnote 1 136 900 tis. eur, krátkodobé pôžičky od finančných inštitúcií v hodnote 8 000 tis. eur a ostatné záväzky, do ktorých sú zaradené prevzaté záväzky nemocníc v hodnote 100 338 tis. eur a záväzky z vkladov tých klientov Štátnej pokladnice, ktorí nie sú zaradení v sektore verejnej správy v hodnote 100 789 tis. eur. Podrobnú štruktúru podľa pôvodnej splatnosti poskytuje nasledujúci prehľad v percentách (bez záväzkov z EFSF).  

Štruktúra dlhu štátnych rozpočtových organizácií podľa pôvodnej splatnosti v %: 

Pôvodná splatnosť v rokoch 

Štátne dlhopisy a ŠPP 

Bankové úvery a iné pôžičky 

Ostatné záväzky 

Spolu 

Do 1 roka  

4,2 

16,0 

0,6 

100,0 

4,7 

Do 5 rokov 

16,0 

15,1 

Do 7 rokov 

27,5 

26,0 

Do 10 rokov 

31,8 

0,7 

30,1 

Do 15 rokov 

16,4 

35,7 

17,3 

Do 29 rokov 

4,1 

62,4 

6,8 

30 rokov a viac 

0,6 

Spolu 

100 

100 

100 

100 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Z hľadiska teritoriálnej štruktúry dlhu štátnych rozpočtových organizácií pripadá na tuzemských veriteľov 16 863 272 tis. eur (58,6 %) a na zahraničných veriteľov 11 908 426 tis. eur (41,4 %). 

2.2.2. Maastrichtský dlh ostatných subjektov verejnej správy 

Ostatné subjekty verejnej správy prispeli do maastrichtského dlhu sumou 1 139 564 tis. eur, ktorá je už znížená o 691 820 tis. eur z dôvodu konsolidácie, t.j. eliminácie dlhu vzniknutého pôžičkami medzi subjektmi verejnej správy. Bez akýchkoľvek úverov a pôžičiek boli ku koncu roka 2011 štátne fondy, Slovenský pozemkový fond, Slovenská konsolidačná, a.s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústav pamäti národa, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Rozhlasová a televízna spoločnosť, s.r.o., Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Tlačová agentúra SR a Audiovizuálny fond. 

Dlh Fondu národného majetku SR predstavuje 15 838 tis. eur, ktorý vznikol z emisie dlhopisov FNM v roku 1996. Oproti roku 2010 sa dlh znížil o 193 tis. eur v dôsledku vyplatenia časti záväzkov vyplývajúcich z dlhopisov FNM.  

Dlh verejných vysokých škôl predstavuje zostatok záväzkov z finančného prenájmu
10 tis. eur. Oproti stavu v roku 2010 sa celkový dlh znížil o 329 tis. eur.  

Dlh Rozhlasu a televízie Slovenska je vytvorený zostatkom záväzkov z finančného prenájmu vo výške 104 tis. eur. Oproti roku 2010 sa znížil o 63 tis. eur. 

Vyššie územné celky vykázali dlh vo výške 426 847 tis. eur, z čoho 4 813 tis. eur tvorí návratná finančná výpomoc Bratislavskému samosprávnemu kraju zo štátnych finančných aktív, ktorá podlieha konsolidácii. Oproti stavu v roku 2010 vzrástol dlh VÚC o 18 246 tis. eur (o 4,5 %). Nárast bol spôsobený zvýšením stavu bankových úverov o 15 320 tis. eur na hodnotu 350 057 tis. eur a investičných dodávateľských úverov o 2 926 tis. eur na hodnotu 71 977 tis. eur. 

Rozloženie dlhu VÚC podľa samosprávnych krajov: 

 

Samosprávny kraj 

 

(v tis. eur) 

Bankové úvery 

Investičné dodávateľské úvery 

Návratné finančné výpomoci 

Spolu 

Bratislavský 

32 521 

4 813 

37 334 

Trnavský 

54 076 

54 076 

Nitriansky 

54 735 

54 735 

Trenčiansky 

39 985 

39 985 

Žilinský 

44 204 

10 621 

54 825 

Banskobystrický 

30 848 

20 424 

51 272 

Košický 

46 172 

28 697 

74 869 

Prešovský 

47 516 

12 235 

59 751 

Spolu VÚC 

350 057 

71 977 

4 813  

426 847 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Z celkového dlhu predstavujú domáci veritelia 326 641 tis. eur a zahraniční veritelia 100 206 tis. eur (Bratislavský kraj 16 361 tis. eur, Prešovský kraj 40 425 tis. eur a Košický kraj 43 420 tis. eur). Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh VÚC tvorený len dlhodobými záväzkami. 

Dlh obcí dosiahol 1 386 431 tis. eur a oproti stavu v roku 2010 sa znížil o 4 488 tis. eur. Rozhodujúcu časť dlhu obcí tvoria bankové úvery a iné pôžičky vo výške 1 379 485 tis. eur, pričom 667 055 tis. eur poskytol Štátny fond rozvoja bývania a 17 573 tis. eur štátny rozpočet mestu Žilina vo forme návratnej finančnej výpomoci v súvislosti s výstavbou automobilky KIA a podporou vlády SR pri budovaní infraštruktúry. Zostávajúcich 6 946 tis. eur predstavujú krátkodobé a dlhodobé zmenky. Úvery poskytnuté zo Štátneho fondu rozvoja bývania a zo štátneho rozpočtu podliehajú konsolidácii. Z hľadiska splatnosti má dlh obcí prevažne dlhodobý charakter (93,5 %)66) Dlh vyšších územných celkov a obcí určený podľa maastrichtských kritérií nemožno stotožňovať s ich dlhom ako kritériom pre prijatie návratných zdrojov financovania podľa • 17 ods. 6-8 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)

Dlh štátnych príspevkových organizácií v hodnote 803 tis. eur je tvorený návratnými finančnými výpomocami, ktoré boli zo štátneho rozpočtu poskytnuté príspevkovým organizáciám vo výške 328 tis. eur a finančným prenájmom vo výške 475 tis. eur. 

Dlh príspevkových organizácií VÚC je tvorený v plnej výške 116 tis. eur finančným prenájmom. Oproti roku 2010 poklesol o 13 tis. eur. 

Na dlhu príspevkových organizácií obcí 1 146 tis. eur sa z väčšej časti podieľa finančný prenájom 900 tis. eur, zvyšok tvoria iné pôžičky vo výške 246 tis. eur. 

Dlh neziskových organizácií obcí v hodnote 89 tis. eur je tvorený nebankovými pôžičkami. Oproti roku 2010 poklesol o 325 tis. eur. 

3. Výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnej báze 

V nasledujúcom texte sa v súlade s • 29 ods. 2 písm. c) a d) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy hodnotí plnenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe. Ide o plnenie rozpočtovaných príjmov, výdavkov a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu tak, ako sa prejavili na príjmových a výdavkových účtoch kapitol štátneho rozpočtu, ako aj ďalšie údaje o ich finančných vzťahoch k iným subjektom verejnej správy (príspevkové organizácie, územná samospráva a pod.) aj mimo verejnej správy (občania, neziskové organizácie a pod.).  

3.1. Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky v roku 2011 

Schválený rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený v súlade s programovým vyhlásením vlády SR77) Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010 – 2014 schválila NR SR 10. 8. 2010), v ktorom bola uvedená ako kľúčová priorita ozdravenie verejných financií s cieľom zníženia deficitu verejných financií pod úroveň 3 % HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. 

Vláda SR sa rozhodla pre ozdravenie verejných financií z dvoch hlavných dôvodov. Prvým bol fakt, že v roku 2011 si Slovensko potrebovalo na finančnom trhu požičať 8 mld. eur, inak by nebolo schopné plniť svoje záväzky. Na získanie takýchto obrovských zdrojov bola nevyhnutná dôvera finančných trhov. Hoci celková úroveň verejného dlhu SR nie je v porovnaní s inými štátmi vysoká, SR je omnoho zraniteľnejšia ako napríklad Japonsko alebo Veľká Británia.
Na rozdiel od týchto veľkých štátov so silným domácim finančným sektorom je totiž Slovensko malou krajinou s otvorenou ekonomikou a relatívne malým objemom domácich úspor.  

Druhým dôvodom ozdravovania verejných financií bolo to, že vláda považovala prudké zadlžovanie budúcich generácií za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii
so starnutím populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a rastu životnej úrovne na Slovensku.  

V záujme ozdravenia verejných financií bola na jednej strane snaha o jednoznačné zníženie deficitu, ktoré presvedčí finančné trhy o dôveryhodnosti Slovenska, na strane druhej bola snaha, aby opatrenia nezasiahli príliš tvrdo domácu ekonomiku s negatívnym dopadom na jej rast. Z deficitu verejných financií na úrovni 7,8 % HDP v roku 2010 bola úroveň rozpočtovaného deficitu pre rok 2011 nastavená na 4,9 % HDP. Pritom, ak by vláda nerobila podstatné zmeny v rozpočtovej politike a ponechala by len príjmy aj výdavky na ich „prirodzený“ vývoj, deficit by dosiahol približne 7,4 % HDP.  

Ambiciózne nastavenie rozpočtovaného deficitu bolo však podporené plánovanými ozdravnými opatreniami v objeme 2,5 % HDP, teda 1,75 mld. eur. Takmer pol percentom mal k zníženiu deficitu prispieť aj prognózovaný rast ekonomiky. Menšia časť ozdravných opatrení bola navrhnutá na strane príjmov verejných financií. Išlo o súbor krokov v oblasti DPH, spotrebných daní, nedaňových príjmov, ale aj dane z príjmov a odvodov. Týmito opatreniami sa predpokladalo medziročné zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia na 28,6 % HDP, stále však bolo pod úrovňou roku 2008 (28,9 % HDP) a v priebehu rokov 2012 a 2013 by opäť malo klesnúť pod 28 % HDP.  

Väčšia časť ozdravenia verejných financií sa navrhla na strane výdavkov. Pri tvorbe rozpočtu na rok 2011 sa využili najmä plošné škrty mzdových a prevádzkových výdavkov v kombinácii s individuálnym znižovaním kapitálových výdavkov (napríklad národný futbalový štadión) a niektorých konkrétnych transferov (napríklad národný doplatok k priamym platbám pre farmárov).  

Výraznejšie systémové zmeny smerujúce k znižovaniu výdavkov, ako je napríklad reforma sociálneho alebo dôchodkového systému boli súčasťou rozpočtov na nasledujúce roky. Plánované bolo ozdravovanie verejných financií aj v nasledujúcich dvoch rokoch tak, aby v roku 2013 klesol deficit Slovenska pod 3 % HDP.  

Navrhované tempo ozdravenia bolo konsenzuálne prijaté nielen zo strany politických strán na Slovensku, vrátane opozície, ale aj medzinárodných inštitúcií a odbornej verejnosti.  

S cieľom sledovať vývoj plnenia rozpočtu verejnej správy v priebehu roka 2011 prebiehalo pravidelné monitorovanie. V prvých dvoch mesiacoch roku 2011 bol vývoj rozpočtového hospodárenia monitorovaný prostredníctvom mesačných hodnotiacich správ o plnení štátneho rozpočtu na hotovostnej báze. Počnúc marcom Ministerstvo financií SR pristúpilo
k
monitorovaniu vývoja v širšom rámci celých verejných financií formou pravidelného vypracovávania predpokladov vývoja verejných financií v metodike ESA 95 na mesačnej báze. Tieto, na základe aktuálne dostupných údajov o dosiahnutej skutočnosti a predpokladanom vývoji príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy, kvantifikovali očakávané zmeny v hospodárení jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2011. 

Predpoklady vývoja verejných financií vychádzali z najnovších analýz a prognóz makroekonomického a fiškálneho vývoja a ich výsledky sa využívali na hodnotenie možných rizík plnenia rozpočtu v roku 2011. Zameriavali sa najmä na monitoring a analýzu faktorov, ktoré mohli potenciálne spôsobiť najväčší odklon hospodárenia jednotlivých subjektov verejnej správy od schváleného rozpočtu na rok 2011, a tak najviac ovplyvniť úspešnosť dosiahnutia plánovaného cieľa vlády pre rok 2011. 

Predpoklady vývoja verejných financií na štvrťročnej báze boli súčasťou správ88)Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2011 a predikcia vývoja do konca roka“, ktorá sa pripravuje po ukončení prvého polroka a materiál „Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za tri štvrťroky 2011 a predikcia vývoja do konca roka“, ktorá sa pripravuje po ukončení troch štvrťrokov kalendárneho roka.), ktoré Ministerstvo financií SR pripravuje v pravidelných intervaloch na rokovanie vlády s cieľom analyzovať a posúdiť skutočný vývoj s rozpočtovaným cieľom v oblasti schodku verejnej správy.  

3.2. Základné rozpočtové ukazovatele 

Na základe zákona č. 498/2010 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2011 sa príjmy štátneho rozpočtu rozpočtovali sumou 13 147 834 tis. eur, výdavky boli určené sumou 16 957 773 tis. eur a schodok štátneho rozpočtu sumou 3 809 939 tis. eur. Súhrnný prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých základných rozpočtových ukazovateľov v roku 2011 a v predchádzajúcich dvoch rokoch poskytujú nasledovné údaje: 

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6 =3-2 

Príjmy spolu 

13 147 834 

13 768 327 

12 002 326 

10 900 863 

10 540 796 

- 1 766 001 

v tom: 

 

 

 

 

 

 

- daňové príjmy 

8 786 829 

8 786 829 

8 700 097 

7 962 242 

8 024 303 

- 86 732 

- nedaňové príjmy 

703 082 

689 939 

861 264 

692 872 

838 462 

171 325 

- granty a transfery 

3 657 923 

4 291 559 

2 440 965 

2 245 749 

1 678 031 

- 1 850 594 

Výdavky spolu 

16 957 773 

18 097 267 

15 278 042 

15 337 011 

13 332 047 

- 2 819 225 

v tom: 

 

 

 

 

 

 

- bežné výdavky 

14 066 186 

14 381 898 

12 782 847 

12 968 403 

11 172 701 

- 1 599 051 

- kapitálové výdavky 

2 891 587 

3 715 369 

2 495 195 

2 368 608 

2 159 346 

- 1 220 174 

Schodok (-) 

- 3 809 939 

- 4 328 940 

- 3 275 716 

- 4 436 148 

- 2 791 251 

1 053 224 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu 12 002 326 tis. eur boli nižšie, než sa rozpočtovalo v pôvodne schválenom aj upravenom rozpočte. V porovnaní s relatívne stabilným objemom v rokoch 2010 a 2009 (index 2010/2009 bol 1,03) sa oproti roku 2010 medziročne zvýšili indexom 1,1. 

Aj výdavky štátneho rozpočtu 15 278 042 tis eur. boli nižšie než v schválenom a ešte výraznejšie v upravenom rozpočte (o 2 819 225 tis. eur). Medziročne zostali približne na úrovni roka 2010. 

V dôsledku takéhoto plnenia príjmov a výdavkov sa vykázal schodok štátneho rozpočtu 3 275 716 tis. eur, ktorý bol nižší tak vo vzťahu k pôvodne schválenému, ako aj upravenému rozpočtu. Medziročne bol nižší o 1 053 224 tis. eur. 

Súhrnná bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2011 je uvedená v tabuľke č. 1, a údaje o vývoji príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2011 a 2010 v tabuľke č. 19 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. 

3.3. Príjmy štátneho rozpočtu 

3.3.1. Daňové príjmy 

Daňové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2011 boli rozpočtované vo výške 8 786 829 tis. eur a v priebehu roka nebol rozpočet upravovaný. V skutočnom plnení dosiahli výšku 8 700 097 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 99,0 %, avšak nárast oproti skutočnosti roku 2010 o 737 855 tis. eur, t.j. o 9,3 %. Súhrnný prehľad o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu poskytuje nasledovná tabuľka: 

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Dane z príjmov a kapitálového majetku 

1 925 923 

1 925 923 

1 867 541 

1 541 704 

2 314 130 

-58 382 

Dane z majetku 

151 

362 

725 

151 

Dane za tovary a služby 

6 735 637 

6 735 637 

6 742 837 

6 366 640 

5 681 054 

7 200 

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií 

33 908 

33 908 

38 748 

35 394 

27 187 

4 840 

Sankcie uložené v daňovom konaní 

21 881 

21 881 

21 382 

18 142 

1 207 

-499 

Iné dane (daň z emisných kvót) 

69 480 

69 480 

29 438 

-40 042 

Daňové príjmy spolu 

8 786 829 

8 786 829 

8 700 097 

7 962 242 

8 024 303 

-86 732 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Najvyšší podiel na plnení daňových príjmov mali dane za tovary a služby a v nich daň z pridanej hodnoty 4 741 352 tis. eur (2010: 4 422 082 tis. eur) a spotrebné dane 2 001 440 tis. eur
(2010: 1 944 624 tis. eur), a za kategóriu dane z príjmov a kapitálového majetku daň z príjmov právnických osôb 1 617 538 tis. eur (2010: 1 254 796 tis. eur). Menej sa na tvorbe daňových príjmov podieľali dane z medzinárodného obchodu a transakcií, iné dane, sankcie uložené v daňovom konaní a dane z majetku. 

Plnenie daňových príjmov ovplyvnilo niekoľko faktorov. Na jednej strane bolo nižšie plnenie dane z príjmov a kapitálového majetku, ktoré bolo negatívne ovplyvnené ročným zúčtovaním prevodu výnosu samospráv v neprospech štátneho rozpočtu, ale hlavne neplnením dane z príjmov právnických osôb. Dôvodom bolo nenaplnenie hotovostného výnosu v posledných troch mesiacoch roka 2011, ale tiež mohol túto skutočnosť určitým spôsobom ovplyvniť aj termín na zaplatenie preddavkov na daň za december 2011, stanovený na január 2012.  

Na strane druhej bolo vyššie plnenie dane za tovary a služby, a to dane z pridanej hodnoty, ktoré bolo pozitívne ovplyvnené najmä zvýšením základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušením
6 %-nej sadzby dane na tovary „ predaja z dvora“ od 1. januára 2011 a zaplatením dane vo výške 173 639 tis. eur, ktorú štát zaplatil za úseky cestných komunikácií (PPP projekty), ktoré boli v roku 2011 odovzdané do užívania, resp. dostali kolaudačné rozhodnutia. Táto transakcia však nemá pozitívny vplyv na deficit, keďže sa objavuje na strane príjmov, ale v rovnakej výške aj na strane výdavkov. 

V časti iných daní bol zaznamenaný pokles dane z emisných kvót spôsobený faktom, že firmy neplatili daň z emisie, ktorú ušetrili vďaka investíciám do technológií, ďalej pokles spôsobilo zníženie reálnej ceny povoleniek v priebehu roka 2011, ale i neplatenie tejto dane zo strany jednotlivých subjektov.  

Nižšie plnenie dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb za rok 2010 sa prejavilo aj na nižšom prevode podielu (2 %) dane z príjmov fyzických a právnických osôb na verejnoprospešný účel v roku 2011. V nasledujúcej tabuľke je premietnutý vývoj prevodu podielu dane za posledné tri roky pričom, suma prevodu sa nerozpočtuje.  

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

Skutočnosť 

2011 

2010 

2009 

 

Prevod podielu dane z príjmov FO na osobitný účel 

16 526 

15 553 

17 684 

Prevod podielu dane z príjmov PO na osobitný účel 

25 444 

28 592 

37 496 

Spolu 

41 970 

44 145 

55 180 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Podrobné údaje o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu 2011 sú uvedené v tab. č. 2 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. 

Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR daňová správa k 31. 12. 2011 evidovala pohľadávky po lehote splatnosti v úhrnnej výške 1 830 128 tis. eur (o 178 083 tis. eur viac ako v roku 2010). Najvyššie pohľadávky sú pri dani z pridanej hodnoty (1 161 170 tis. eur), dani z príjmov právnických osôb (230 788 tis. eur) a sankciách uložených v daňovom konaní (pohľadávky pri sankciách na dani z pridanej hodnoty 449 604 tis. eur, na dani z príjmov fyzických a právnických osôb 244 366 tis. eur). Za colnú správu dosiahla celková výška pohľadávok po lehote splatnosti k 31. 12. 2011 spolu 64 301 tis. eur, čo je o 7 684 tis. eur menej ako v roku 2010. V rozhodujúcej miere ide o pohľadávky na spotrebných daniach (31 234 tis. eur), dani z pridanej hodnoty (15 288 tis. eur) a cle (5 202 tis. eur). Naopak, rôznymi formami vymáhania pohľadávok colné orgány vymohli v priebehu roku 2011 spolu 2 613 tis. eur. 

3.3.2. Nedaňové príjmy 

Nedaňové príjmy sa podieľali na tvorbe celkových príjmoch nižším percentom ako ostatné druhy príjmov a tvorili ich príjmy z vlastnej činnosti rozpočtových organizácií, príjmy z podnikania, z vlastníctva majetku, z jeho predaja, z administratívnych a súdnych poplatkov, pokút a penále, predaja pozemkov a kapitálových aktív, úrokov a iných nedaňových príjmov. Ich podiel na celkových príjmoch sa v priebehu roka 2011 pohyboval v rozmedzí 4 – 8 %. 

Súhrnný prehľad o plnení nedaňových príjmov poskytuje nasledovná tabuľka99) Podrobné údaje o plnení nedaňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 sú uvedené v tab. č. 3 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. 

)

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku  

99 514 

98 868 

110 351 

78 227 

147 092 

11 483 

Administratívne poplatky a iné poplatky a platby 

290 819 

278 009 

367 609 

279 706 

280 994 

89 600 

Kapitálové príjmy 

16 862 

15 856 

18 238 

16 346 

17 172 

2 382 

Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, NFV, vkladov a ážio 

79 802 

79 800 

55 428 

79 011 

94 725 

-24 372 

Iné nedaňové príjmy 

216 085 

217 406 

309 638 

239 582 

298 479 

92 232 

Nedaňové príjmy spolu 

703 082 

689 939 

861 264 

692 872 

838 462 

171 325 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

V administratívnych poplatkoch a iných poplatkoch a platbách je najväčší príjem vo Všeobecnej pokladničnej správe (VPS) 142 756 tis. eur (2010: 279 706 tis. eur) ako tržby z predaja kolkových známok, súdne poplatky a ostatné poplatky a v Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume 110 730 tis. eur ako príjem za prevádzkovanie rádiových zariadení pre mobilných operátorov a príjem za právo užívania frekvencií. 

V iných príjmoch má najväčší podiel kapitola VPS a to ako príjmy z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier 105 704 tis. eur (2010: 123 321 tis.. eur), príjem rôznych vratiek 61 488 tis. eur. a Štátne hmotné rezervy za predaj mobilizačných rezerv 70 725 tis. eur.  

Kategória príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku je takmer celá tvorená dividendami v sume 101 501 tis. eur (2010: 69 668 tis. eur), ktoré získali Ministerstvo hospodárstva SR (87 044 tis. eur), Ministerstvo financií SR (13 403 tis. eur), Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (926 tis. eur), Ministerstvo zahraničných vecí SR (105 tis. eur), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (23 tis. eur) a z vlastníckeho podielu štátu v akciových spoločnostiach.  

Menší podiel predstavujú príjmy z úrokov z vkladov, z účtov finančného hospodárenia, z návratných finančných výpomocí a ostatných platieb hlavne v rozpočtovej kapitole VPS v objeme 55 267 tis. eur. 

Celkové nedaňové príjmy dopĺňajú kapitálové príjmy tvorené takmer v každej rozpočtovej kapitole ako príjmy z predaja kapitálových aktív, pozemkov a pod. Najvyšší podiel na ich plnení majú tieto rozpočtové kapitoly: Ministerstvo vnútra SR (6 457 tis. eur), Ministerstvo zahraničných vecí SR (4 494 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (2 650 tis. eur), Správa štátnych hmotných rezerv (1 477 tis. eur), Ministerstvo financií SR (1 241 tis. eur), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (564 tis. eur), Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (487 tis. eur) a pod. 

3.3.3. Granty a transfery 

V rámci grantov a transferov boli na rok 2011 rozpočtované prostriedky v sume 3 657 923 tis. eur, v nich zahraničné granty a transfery 3 343 891 tis. eur a tuzemské 314 032 tis. eur. V rámci zahraničných grantov a transferov sú rozpočtované iba transfery, pretože granty sa nerozpočtujú (sú to príspevky od dobrovoľných darcov, sponzorov a pod.), pretože nie je možné predpokladať ich výšku od jednotlivých poskytovateľov. Po úprave o nenaplnené príjmy z predchádzajúcich rokov sa rozpočet grantov a transferov zvýšil na úroveň 4 291 559 tis. eur, a to najmä v skupine zahraničných transferov na sumu 3 978 223 tis. eur. V rámci zahraničných grantov a transferov tvoria takmer celú hodnotu prostriedky z rozpočtu Európskej únie. 

Skutočný príjem štátneho rozpočtu z grantov a transferov dosiahol 2 440 965 tis. eur
(2010: 2 245 750 tis. eur), čo predstavuje plnenie upraveného rozpočtu na 56,9 %. 

Súhrnný prehľad o plnení grantov a transferov poskytuje nasledovná tabuľka: 

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Tuzemské granty a transfery 

314 032 

313 336 

399 883 

569 236 

555 347 

86 547 

Zahraničné granty a transfery 

3 343 891 

3 978 223 

2 041 082 

1 676 514 

1 122 683 

-1 937 141 

z toho:  

prostriedky z rozpočtu EÚ 

3 343 891 

3 978 223 

2 031 346 

1 663 755 

1 111 480 

-1 946 877 

Granty a transfery spolu 

3 657 923 

4 291 559 

2 440 965 

2 245 750 

1 678 030 

-1 850 594 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Tuzemské granty a transfery prekročili plnením 399 883 tis. eur upravený rozpočet o 86 547 tis. eur. Podstatnú časť v sume 373 979 tis. eur tvoria prostriedky, ktoré Fond národného majetku Slovenskej republiky previedol na účet Ministerstva financií SR na posilnenie štátnych finančných aktív v zmysle článku 2 bod 2.1. Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov uzatvorenej medzi FNM SR a MF SR. 

Neplnenie sa prejavilo v zahraničných grantoch a transferoch (plnenie 2 041 082 tis. eur), hlavne v príjme prostriedkov z rozpočtu EÚ, ktoré dosiahli sumu 2 031 346 tis. eur. Napriek tomu, že podstatnú časť týchto prostriedkov tvoria príjmy zo štrukturálnych fondov II. programového obdobia, ide o ich najvyšší výpadok oproti rozpočtu. V plnení príjmov za štrukturálne operácie sa prejavuje časový nesúlad medzi čerpaním výdavkov a plnením príjmov a umožnenie financovania na úrovni prijímateľov formou zálohových platieb, ku ktorým sa viaže plnenie príjmov až po schválení výdavkov na všetkých stupňoch. 

Na plnení príjmov ako prostriedkov z EÚ (2 031 346 tis. eur) sa podieľali v roku 2011 tieto rozpočtové kapitoly: Ministerstvo financií SR (63 464 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (231 260 tis. eur), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (153 671 tis. eur), Ministerstvo zdravotníctva SR (60 495 tis. eur), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (206 016 tis. eur), Ministerstvo hospodárstva SR (155 720 tis. eur), Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (926 841 tis. eur) a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (233 879 tis. eur). 

Podrobné údaje o príjmoch štátneho rozpočtu podľa kapitol, kategórií rozpočtovej klasifikácie a podľa zdrojov sú uvedené v tab. č. 4 až 6 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. 

3.4. Výdavky štátneho rozpočtu 

Pri rozpočtovaní výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2011 sa zohľadnili najmä nasledovné ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:  

·  viacročné rozpočtovanie na tri rozpočtové roky, 

·  využívanie programového rozpočtovania ako integrálnej súčasti rozpočtového procesu pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu, 

·  čerpanie prostriedkov štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch (možnosť čerpania finančných prostriedkov na kapitálové výdavky a prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj možnosť použiť bežné transfery poskytnuté príjemcom v poslednom štvrťroku rozpočtového roka do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka), 

·  poskytovanie dotácií právnickým a fyzickým osobám v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, 

·  na majetkovú účasť alebo na založenie (zriadenie) inej právnickej osoby ako rozpočtovej resp. príspevkovej organizácie možno použiť len štátne finančné aktíva v správe Ministerstva financií SR. 

Podrobný prehľad o výdavkoch štátneho rozpočtu v roku 2011 podľa kategórií rozpočtovej klasifikácie a kapitol štátneho rozpočtu, o bežných transferoch a kapitálových výdavkoch je uvedený v tab. 7 až 9 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. 

3.4.1. Výdavky štátneho rozpočtu podľa ekonomickej klasifikácie 

Na rok 2011 sa rozpočtovali výdavky štátneho rozpočtu sumou 16 957 773 tis. eur, s medziročným nárastom vo vzťahu k schválenému rozpočtu 2010 o 3,4 %. V priebehu roka sa rozpočtovými opatreniami ich celkový objem zvýšil na 18 097 267 tis. eur a konečné čerpanie výdavkov bolo spolu 15 278 042 tis. eur. 

3.4.1.1. Bežné výdavky 

Rozpočet bežných výdavkov na rok 2011 predstavoval sumu 14 066 186 tis. eur, ktorá sa v priebehu rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami zvýšila na 14 381 898 tis. eur. V skutočnosti sa vyčerpalo 12 782 847 tis. eur (2010: 12 968 403 tis. eur). 

Prehľad bežných výdavkov v základnej ekonomickej štruktúre poskytuje nasledovná tabuľka: 

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 

1 463 427 

1 496 481 

1 498 527 

1 581 768 

1 543 925 

2 046 

Poistné a príspevok do poisťovní 

490 541 

500 389 

500 793 

510 554 

497 359 

404 

Tovary a služby 

1 934 886 

2 153 297 

1 226 227 

1 321 488 

1 487 638 

-927 070 

Bežné transfery 

9 014 143 

9 188 225 

8 550 653 

8 690 518 

6 881 066 

-637 572 

v tom:  

v rámci verejnej správy 

3 799 723 

3 620 252 

3 354 986 

3 489 431 

1 959 569 

-265 266 

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám 

3 525 512 

3 498 417 

3 462 933 

3 613 255 

3 177 022 

-35 484 

nefin. subjektom a transfery PO nezaradeným vo verejnej správe 

963 773 

1 430 758 

1 096 075 

1 035 597 

1 087 324 

-334 683 

do tuzemských finančných inštitúcií 

5 736 

2 552 

1 110 

1 356 

1 548 

-1 442 

do zahraničia 

719 399 

636 246 

635 549 

550 879 

655 603 

-697 

Splácanie úrokov platby súvisiace s úverom 

1 163 189 

1 043 506 

1 006 647 

864 075 

762 713 

-36 859 

Bežné výdavky spolu 

14 066 186 

14 381 898 

12 782 847 

12 968 403 

11 172 701 

-1 599 051 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

a)  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 

Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2011 bol limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ustanovený ako záväzný ukazovateľ z kódu 111 (zdroj štátneho rozpočtu) v sume 1 463 427 tis. eur. Rozpočtovými opatreniami sa tento limit zvýšil na 1 469 417 tis. eur a použilo sa 1 468 840 tis. eur. Upravený rozpočet výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zo všetkých zdrojov predstavoval 1 496 481 tis. eur. Okrem prostriedkov štátneho rozpočtu sa na mzdy a platy použili aj finančné prostriedky získané z rozpočtu EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu 27 188 tis. eur a v súlade s ustanovením • 23 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy aj prostriedky
z mimorozpočtových zdrojov v sume 2 498 tis. eur. Spolu sa na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov rozpočtových organizácií vynaložilo 1 498 527 tis. eur, o 83 241 tis. eur menej ako v roku 2010. Kapitoly štátneho rozpočtu záväzný limit dodržali, len v kapitolách Úradu vlády SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstva zdravotníctva SR sa v dôsledku chybného zatriedenia výdavkov limit formálne prekročil. 

Uznesením vlády SR č. 667/2010 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol pre rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu na rok 2011 schválený limit počtu zamestnancov 128 681 osôb. V priebehu roka bol limit znížený na 128 303 osôb a v skutočnosti bolo v rozpočtových organizáciách kapitol štátneho rozpočtu zamestnaných 122 171 osôb, čo je medziročne menej o 5 209 osôb.  

Pre samotné aparáty ústredných orgánov boli v prílohe č. 1 uznesenia vlády SR č. 667/2010 schválené výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v sume 179 521 tis. eur. V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 182 811 tis. eur. Spolu sa zamestnancom ústredných orgánov vyplatilo (vrátane prostriedkov EÚ, spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a mimorozpočtových zdrojov) 200 530 tis. eur, čo je medziročne menej o 9 995 tis. eur. S výnimkou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR bol záväzný limit miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní aparátov ústredných orgánov dodržaný.  

Pre aparáty ústredných orgánov bol na rok 2011 schválený záväzný limit počtu zamestnancov 11 709 osôb. Tento bol v priebehu roka zvýšený na 11 794 osôb, skutočne zamestnaných bolo 10 839 osôb, čo je medziročne menej o 381 osôb. 

Uznesením vlády SR č. 667/2010 bola v prílohách č. 2, 3 a 4 na rok 2011 schválená systemizácia colníkov v štátnej službe, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe a systemizácia policajtov v štátnej službe. S výnimkou Ministerstva spravodlivosti SR boli záväzné ukazovatele systemizácie v jednotlivých kategóriách zamestnancov vo všetkých ostatných kapitolách štátneho rozpočtu dodržané. 

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách štátneho rozpočtu za rok 2011 je uvedený v tabuľkách č. 22 a 23 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. Tabuľky č. 24 až 26 obsahujú údaje o plnení systemizovaných stavov colníkov, hasičov a policajtov v štátnej službe. 

b)  Poistné a príspevok do poisťovní 

Pre rok 2011 sa kapitolám štátneho rozpočtu rozpísali výdavky na poistné a príspevok do poisťovní sumou 490 541 tis. eur, ktorá bola v priebehu rozpočtového roka zvýšená na 500 389 tis. eur. V skutočnosti sa čerpalo 500 793 tis. eur a tieto výdavky boli nižšie oproti roku 2010
o 9 761 tis. eur. Z hľadiska štruktúry ide o: 

- výdavky na poistné do Sociálnej poisťovne v sume 192 346 tis. eur (2010: 192 737 tis. eur); z toho pripadá na poistné na starobné poistenie 109 736 tis. eur, poistné do rezervného fondu solidarity 37 411 tis. eur a poistné na invalidné poistenie v sume 21 890 tis. eur, 

- poistné na osobitné účty v kapitolách štátneho rozpočtu, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zložiek v sume 150 498 tis. eur
(2010: 157 844 tis. eur); z toho poistné na výsluhový dôchodok predstavuje 112 387 tis. eur, poistné na invalidný výsluhový dôchodok 19 842 tis. eur a na nemocenské zabezpečenie 9 249 tis. eur, 

- poistné do zdravotných poisťovní spolu 149 918 tis. eur (2010: 149 646 tis. eur); v tom do Všeobecnej zdravotnej poisťovne 124 219 tis. eur a do súkromných zdravotných poisťovní 25 699 tis. eur, 

- príspevok do doplnkových dôchodkových poisťovní vo výške 7 726 tis. eur
(2010: 10 027 tis. eur), 

- príspevky na starobné dôchodkové sporenie 302 tis. eur (299 tis. eur). 

c)  Tovary a služby 

Schválený rozpočet výdavkov na tovary a služby bol stanovený sumou 1 934 886 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami zvýšila na 2 153 297 tis. eur. Čerpanie predstavovalo sumu 1 226 227 tis. eur konkrétne na: 

-  služby 506 759 tis. eur (2010: 541 705 tis. eur), 

-  nákup materiálu 218 856 tis. eur (2010: 282 043 tis. eur), 

-  platby za energie, vodu a komunikácie 197 422 tis. eur (2010: 206 268 tis. eur) z toho samotné energie tvorili 48,3 %, 

-  rutinná a štandardná údržba, udržiavanie a opravy – 174 266 tis. eur (2010: 159 709 tis. eur), 

-  dopravné výdavky 67 795 tis. eur (2010: 67 679 tis. eur), z nich takmer 55 % predstavovali výdavky na palivá, mazivá, oleje a špeciálne kvapaliny, 

-  nájomné za nájom nehnuteľných a hnuteľných vecí 34 404 tis. eur (2010: 34 072 tis. eur), z toho až 94 % predstavovalo nájomné za budovy, objekty a ich časti, 

-  cestovné výdavky dosiahli 26 730 tis. eur (2010: 30 011 tis. eur), z toho zahraničné takmer 60 %. 

d) Bežné transfery 

  Transferové platby sú výdavky uskutočňované bez toho, aby za ne ich príjemcovia poskytovali nejaké protislužby alebo tovary. Transferová platba všeobecného charakteru určená pre rôzne alebo neurčené ciele sa považuje vždy za bežný transfer. Triedia sa podľa príjemcu alebo druhu poskytovanej platby. 

  Bežné transfery sa rozpočtovali pre rok 2011 sumou 9 014 143 tis. eur, čo predstavovalo takmer 65,0 % celkových bežných výdavkov. Prijatými rozpočtovými opatreniami sa uvedená suma zvýšila na 9 188 225 tis. eur. V skutočnosti sa vyčerpalo 8 550 653 tis. eur (2010: 8 690 518 tis. eur), konkrétne na: 

·  transfery v rámci verejnej správy v schválenom rozpočte sa rozpočtovali sumou 3 799 723 tis. eur, v upravenom rozpočte sa mierne znížili na 3 620 252 tis. eur a čerpané boli v úhrnnej výške 3 354 986 tis. eur (2010: 3 489 431 tis. eur). Podrobná analýza transferov v rámci verejnej správy je nasledovná: 

Transfery príspevkovým organizáciám zaradeným Štatistickým úradom SR do verejnej správy 198 928 tis. eur (2010: 203 593 tis. eur) sa poskytli z rozpočtu rozpočtových kapitol Ministerstva kultúry SR (56 913 tis. eur), Ministerstva životného prostredia (24 881 tis. eur), Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (22 349 tis. eur), Slovenskej akadémie vied (20 664 tis. eur), Ministerstva zdravotníctva SR (20 535 tis. eur), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (18 378 tis. eur), Ministerstva hospodárstva SR (13 279 tis. eur), Úradu vlády (4 490 tis. eur). 

Príspevky štátnym účelovým fondom 58 782 tis. eur (2010: 55 003 tis. eur) sa poskytli z rozpočtu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Štátnemu fondu rozvoja bývania (54 904 tis. eur), Ministerstva životného prostredia SR Environmentálnemu fondu na financovanie sanácie havarijných zosuvov pôdy (3 769 tis. eur). 

Transfery Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam boli poskytnuté v sume 1 446 256 tis. eur, a to hlavne prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa (1 446 193 tis. eur). Finančné prostriedky boli poukázané na zabezpečenie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne v dôsledku deficitu dôchodkového poistenia, v zmysle • 157 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 

Transfery rozpočtovým organizáciám 12 414 tis. eur (2010: 58 574 tis. eur) sa poskytli tiež predovšetkým prostredníctvom kapitoly Všeobecná pokladničná správa (9 235 tis. eur); išlo o výdavky na finančné opravy a zrušenia záväzkov EK (4 358 tis. eur), výdavky na financovanie Švajčiarskeho finančného mechanizmu (4 229 tis. eur), výdavky na financovanie programu SAPARD (488 tis. eur), vytvorené rezervy na prostriedky EÚ a odvody EÚ (151 tis. eur).  

V menšom rozsahu poskytli transfery rozpočtovej organizácii aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (2 780 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (257 tis. eur). 

Transfery verejným vysokým školám 443 328 tis. eur (2010: 444 036 tis. eur) sa takmer v plnej výške (439 095 tis. eur) poskytli prostredníctvom kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. 

Transfery poskytnuté obciam dosiahli 746 901 tis. eur (2010: 820 159 tis. eur), z nich 618 148 tis. eur sa formou záväzných limitov poskytlo prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a zvyšok prostredníctvom iných kapitol štátneho rozpočtu. 

V úhrnnej sume tvorili transfery vyšším územným celkom 413 880 tis. eur (2010: 440 563 tis. eur). Obsiahnuté v nich boli najmä prostriedky vo výške 397 812 tis. eur z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva. 

Ostatným subjektom verejnej správy sa poskytli transfery vo výške 37 497 tis. eur (2010: 25 762 tis. eur) z toho bolo pre Ministerstvo kultúry SR 35 158 tis. eur. 

·  transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám tvoria v zmysle platnej rozpočtovej klasifikácie príspevky, dávky, dôchodky, odstupné, členské, štipendiá jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám vrátane medzinárodných so sídlom v SR a pod. Sumou 3 525 512 tis. eur tvorili 39,1 % úhrnného objemu bežných transferov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v roku 2011. Rozpočtovými opatreniami sa pôvodne určená suma znížila
o 27 096 tis. eur na 3 498 418 tis. eur. V skutočných výdavkoch 3 462 933 tis. eur (2010: 3 613 255 tis. eur) sú zahrnuté: 

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Sociálne dávky 

1 416 509 

1 372 469 

1 368 993 

1 358 978 

1 204 066 

-3 476 

Transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom 

1 429 334 

1 444 717  

1 444 717 

1 558 689 

1 398 223 

Transfery obč. združeniam, nadáciám, neziskovým organizáciám, polit. stranám a hnutiam, odborovým organizáciám, cirkev. a súkrom. školám, cirkvám, náboženským spoločnostiam a cirkevnej charite 

237 496 

237 991 

238 631 

256 803 

250 192 

640 

Príspevok na osobitný účet 

104 131 

116 591 

116 591 

100 812 

78 485 

Jednotlivcom 

82 359 

73 611 

73 603 

100 755 

74 767 

-8 

Na aktívne opatrenia trhu práce 

111 287 

162 443 

162 329 

186 065 

132 799 

-114 

Ostatné transfery 

144 396 

90 595 

58 069 

51 453 

38 490 

-32 526 

Spolu 

3 525 512 

3 498 417 

3 462 933 

3 613 255 

3 177 022 

-35 484 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

·  transfery nefinančným subjektom a transfery príspevkovým organizáciám nezaradeným vo verejnej správe SR boli v pôvodnom rozpočte určené sumou 963 773 tis. eur, v upravenom rozpočte 1 430 758 tis. eur. V skutočnosti sa vyčerpalo 1 096 075 tis. eur (2010: 1 035 597 tis. eur) v nasledovnej štruktúre: 

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Právnickej osobe založenej štátom, obcou alebo vyšším územným celkom 

305 602 

493 203 

493 226 

425 099 

436 627 

23 

Ostatnej právnickej osobe 

640 627 

922 543 

587 679 

589 148 

626 054 

-334 864 

Fyzickej osobe podnikateľovi 

12 799 

4 967 

5 125 

5 773 

2 820 

158 

Príspevkovej organizácii nezaradenej do VS 

4 745 

10 045 

10 045 

15 577 

21 823 

Spolu 

963 773 

1 430 758 

1 096 075 

1 035 597 

1 087 324 

-334 683 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

·  transfery do tuzemských finančných inštitúcií sa rozpočtovali v úhrnnej sume 5 736 tis. eur, rozpočtovými opatreniami sa ich objem znížil na 2 552 tis. eur, z ktorých sa vyčerpalo 1 110 tis. eur (2010: 1 356 tis. eur) na úhradu majetkovej ujmy prostredníctvom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. 

·  transfery do zahraničia sa rozpočtovali v celkovej výške 719 399 tis. eur, z toho rozhodujúcu časť 662 535 tis. eur (2010: 803 954 tis. eur) tvoria odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zdroja založeného na hrubom národnom produkte, 49 719 tis. eur transfery medzinárodnej organizácii a 7 144 tis. eur ostatné transfery tohto druhu. Úpravou rozpočtu sa pôvodná suma transferov o 83 153 tis. eur znížila na 636 246 tis. eur. Zo skutočne realizovaných transferov do zahraničia v objeme 636 549 tis. eur. (2010: 550 879 tis. eur) sa uhradili odvody do rozpočtu Európskej únie 582 139 tis. eur (2010: 520 270 tis. eur), formou platieb medzinárodným organizáciám sa vyčerpalo 44 886 tis. eur (2010: 22 799 tis. eur). 

e) Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom  

Výdavky v tejto kategórii sa rozpočtovali v úhrnnej sume 1 163 189 tis. eur. Rozpočtovými opatreniami sa táto suma znížila na 1 043 506 tis. eur a skutočné čerpanie predstavuje 1 006 647 tis. eur (2010: 864 075 tis. eur) v nasledujúcej štruktúre  

 

Položka 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený  

2011 

2010 

2009 

  

6=3-2 

Domáci dlh 

899 134 

609 451 

597 467 

564 670 

511 589 

-11 984 

úroky zo štátnych dlhopisov 

658 448 

437 030 

434 155 

383 470 

436 476 

-2 875 

náklady spojené s fin. operáciami štátneho dlhu 

98 347 

3 177 

2 049 

56 

29 843 

-1 128 

úroky z refinančného systému splácané do ŠP 

41 575 

55 275 

52 507 

14 723 

42 791 

-2 768 

diskont vzniknutý pri emisiách št. dlhopisov 

86 757 

103 982 

103 982 

156 305 

262 

úroky z poskytnutých úverov 

31 

683 

poplatky 

14 000 

9 980 

4 767 

10 085 

1483 

-5 213 

Zahraničný dlh 

264 055 

434 055 

409 180 

299 405 

251 174 

-24 875 

úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí 

232 875 

392 875 

380 393 

266 594 

205 608 

-12 482 

náklady spojené s fin. operáciami štátneho dlhu 

9 982 

16 

526 

91 

-9 966 

diskont vzniknutý pri emisiách št. dlhopisov 

1 550 

úroky z úverov prijatých zo zahraničia 

28 180 

28 198 

28 197 

30 112 

41 778 

-1 

poplatky 

3 000 

3 000 

573 

623 

3 697 

-2 427 

Spolu 

1 163 189 

1 043 506 

1 006 647 

864 075 

762 713 

-36 859 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

3.4.1.2. Kapitálové výdavky 

Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2011 predstavoval sumu 2 891 587 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami zvýšila na 3 715 369 tis. eur. V skutočnosti sa čerpalo 2 495 195 tis. eur (2010: 2 368 608 tis. eur). Prehľad kapitálových výdavkov v základnej ekonomickej štruktúre poskytuje nasledovná tabuľka: 

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Obstarávanie kapitálových aktív 

600 356 

581 477 

500 127 

440 051 

475 991 

-81 350 

v tom:  

nákup pozemkov a nehmotných aktív 

218 403 

169 654 

169 868 

96 024 

103 577 

214 

nákup budov, objektov a ich častí 

100 

4 104 

4 070 

3 443 

5 998 

-34 

nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky 

119 082 

70 916 

78 809 

91 857 

71 232 

7 893 

nákup dopr. prostriedkov 

956 

12 613 

18 194 

41 203 

74 999 

5 581 

prípravná a projektová dokumentácia 

6 575 

100 120 

100 050 

7 144 

13 909 

-70 

realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia 

251 394 

216 399 

122 706 

166 514 

186 512 

-93 693 

rekonštrukcia a modernizácia strojov a zariadení 

764 

3 868 

3 865 

9 484 

8 657 

-3 

ostatné kapitálové výdavky 

3 082 

3 803 

2 565 

24 382 

11 107 

-1 238 

Kapitálové transfery 

2 291 231 

3 133 892 

1 995 068 

1 928 557 

1 683 355 

-1 138 824 

v tom:  

v rámci verejnej správy 

224 027 

922 848 

654 157 

628 918 

417 039 

-268 691 

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám 

111 

53 818 

53 700 

16 269 

36 455 

-118 

nefin. subjektom a PO, nezaradeným vo verejnej správe 

2 067 093 

2 155 382 

1 285 369 

1 282 365 

1 229 079 

-870 0134 

do zahraničia 

1 844 

1 842 

1 005 

782 

-2 

Kapitálové výdavky spolu 

2 891 587 

3 715 369 

2 495 195 

2 368 608 

2 159 346 

-1 220 174 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

a)  Obstarávanie kapitálových aktív 

Táto kategória je tvorená výdavkami na obstarávanie kapitálových aktív, tu sa klasifikujú výdavky umožňujúce nadobúdať kapitálové aktíva z vlastných zdrojov rozpočtu. Schválený rozpočet bol pre rok 2011 stanovený sumou 600 356 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami znížila na 581 477 tis. eur. V skutočnosti bolo čerpanie 500 127 tis. eur, konkrétne najmä na:  

-  nákup pozemkov a nehmotných aktív 169 868 tis. eur (2010: 96 024, z toho softvér 132 830 tis. eur (viac ako 78 %),  

-  realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia 122 706 tis. eur (2010: 166 514 tis. eur), z toho rekonštrukcia a modernizácia 65 144 tis. eur a realizácia nových stavieb 52 828 tis. eur, 

-  prípravná a projektová dokumentácia 100 050 tis. eur (2010: 7 144 tis. eur) pre Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 97 765 tis. eur, na projekty PPP (návrh, výstavba, financovanie, prevádzka a údržba úsekov diaľnice D1 Dubná Skala – Ivachnová, Jánovce – Jablonov a Fričovce – Svinia; projektovanie, výstavba, financovanie, prevádzka a údržba úsekov rýchlostnej cesty R1: Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat; projektovanie, výstavba, financovanie, prevádzka a údržba diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Dubná Skala), 

-  nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky 78 809 tis. eur, z toho výpočtová technika 34 588 tis. eur (43,9 %),  

-  nákup dopravných prostriedkov všetkých druhov 18 194 tis. eur (2010: 41 203 tis. eur), z toho osobných automobilov 15 109 tis. eur, hlavne Ministerstvo vnútra 12 607 tis. eur, 

-  nákup budov, objektov a ich častí bol relatívne stabilný v celom trojročnom období (4 070 tis. eur, 2010: 3 443 tis. eur), 

-  rekonštrukcia a modernizácia strojov a zariadení 3 865 tis. eur (2010: 9 484 tis. eur) 

b)  Kapitálové transfery 

Zahŕňajú platby vykonávané s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo zničenie. Schválený rozpočet pre rok 2011 bol stanovený sumou 2 291 231 tis. eur, ktorú rozpočtové opatrenia upravili na 3 133 892 tis. eur. V skutočnosti kapitálové transfery tvorili 1 995 068 tis. eur (2010: 1 928 557 tis. eur), čo je takmer 80 % z celkových kapitálových výdavkov, konkrétne na: 

-  transfery nefinančným subjektom a príspevkovým organizáciám nezaradeným vo verejnej správe v registri vedenom Štatistickým úradom SR 1 285 369 tis. eur, takmer 65 % (2010: 1 282 365 tis. eur), z toho právnickým osobám založených štátom, obcou, alebo vyšším územným celkom 657 926 tis. eur, fyzickým osobám – podnikateľom 32 038 tis. eur; 

-  transfery v rámci verejnej správy 654 157 tis. eur (2010: 628 918 tis. eur) z toho obciam 464 703 tis. eur, verejným vysokým školám 86 119 tis. eur, vyšším územným celkom 58 302 tis. eur a príspevkovým organizáciám 36 918 tis. eur; 

-  transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám 53 700 tis. eur (2010: 16 269 tis. eur) neziskovým právnickým osobám 41 959 tis. eur, občianskym združeniam, nadáciám a neinvestičným fondom 7 755 tis. eur a cirkvám 3 866 tis. eur; 

-  transfery do zahraničia 1 842 tis. eur (2010: 1 005 tis. eur),  

3.4.2. Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie 

Funkčnú klasifikáciu výdavkov verejnej správy pre potreby štátnej štatistiky určuje vyhláška Štatistického úradu SR č. 195/2003 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy. Funkčná klasifikácia umožňuje hodnotiť rozpočtové výdavky podľa ich účelu v desiatich základných oddieloch (odvetviach), ako aj porovnávať vynaložené výdavky v medzinárodnom kontexte.  

Súhrnný prehľad o výdavkoch štátneho rozpočtu triedených podľa funkčnej klasifikácie poskytuje nasledovná tabuľka: 

Oddiel 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

01 – Všeobecné verejné služby 

3 223 003 

3 008 758 

2 632 283 

2 525 468 

2 381 131 

- 376 475 

02 – Obrana 

665 120 

655 804 

656 298 

741 177 

874 723 

494 

03 – Verejný poriadok a bezpečnosť 

1 208 116 

1 248 977 

1 268 758 

1 331 530 

1 313 903 

19 781 

04 - Ekonomická oblasť 

3 812 792 

4 828 742 

3 393 852 

3 299 506 

3 088 828 

- 1 434 890 

05 – Ochrana životného prostredia 

771 297 

642 699 

371 092 

242 324 

223 518 

- 271 607 

06 – Bývanie a občianska vybavenosť 

178 518 

184 730 

184 148 

170 670 

283 171 

- 582 

07 – Zdravotníctvo 

1 400 669 

1 427 465 

1 376 260 

1 492 881 

1 311 270 

- 51 205 

08 – Rekreácia, kultúra a náboženstvo 

239 932 

316 199 

259 671 

319 766 

287 115 

- 56 528 

09 – Vzdelávanie 

1 913 429 

2 241 042 

1 761 901 

1 873 581 

1 847 257 

- 479 141 

10 – Sociálne zabezpečenie 

3 544 897 

3 542 851 

3 373 779 

3 340 108 

1 721 131 

- 169 072 

Spolu 

16 957 773 

18 097 267 

15 278 042 

15 337 011 

13 332 047 

- 2 819 225 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Najvyšší podiel 22,2 % z celkových výdavkov pripadá na oddiel 04 – Ekonomická oblasť. Výdavky v tejto oblasti boli relatívne stabilné aj v predchádzajúcich dvoch rokoch. Financujú sa nimi činnosti súvisiace s rôznymi druhmi dopravy a budovaním dopravnej infraštruktúry, s poľnohospodárstvom, lesníctvom, odvetviami palív a energie, ťažbou nerastných surovín a pod. V tejto skupine výdavkov sa v porovnaní s rozpočtom dosiahla najvyššia úspora, a to najmä v skupine výdavkov na dopravu – výstavbu a opravu diaľnic a ciest a technickú ochranu a obnovu železníc (715 241 tis. eur) a na všeobecnú ekonomickú, obchodnú a pracovnú činnosť (248 448 tis. eur), ktorá zahrnuje výdavky na činnosť ústredných orgánov kompetentných v tejto oblasti (Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad priemyselného vlastníctva SR, Protimonopolný úrad SR a pod.).  

Druhý najvyšší objem tvoria výdavky na sociálne zabezpečenie (22,1 % celkových výdavkov). Prostriedky štátneho rozpočtu sa vynakladajú na poskytovanie sociálnej ochrany v starobe, na podporu rodiny a detí, na sociálnu pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi, na chorobu, invaliditu a ťažké zdravotné postihnutie a pod. Významné zvýšenie týchto výdavkov medzi rokmi 2010 a 2009 bolo spôsobené nárastom skupiny výdavkov na zariadenia sociálnych služieb a na príspevky neštátnym subjektom poskytujúcim služby seniorom (2009: 210 194 tis. eur, 2010: 1 685 275 tis. eur.). 

Výdavky na všeobecné verejné služby (17,2 % z celkových výdavkov) v sledovanom období troch rokov mierne rástli: medziročný index 2010/2009 bol 1,06, index 2011/2010 bol 1,04. Tieto výdavky zahrnujú prostriedky verejnej správy na činnosť vymedzeného okruhu ústredných orgánov štátnej správy, výdavky na správu štátneho dlhu, na základný výskum, na zahraničnú hospodársku pomoc rozvojovým krajinám a krajinám v procese transformácie a pod. 

Výdavky na vzdelávanie, ktoré boli v rokoch 2010 a 2009 v podstate stabilné, sa v roku 2011 medziročne znížili o 111 680 tis. eur na 1 761 901 tis. eur (11,5 % celkových výdavkov) a aj vo vzťahu k upravenému rozpočtu boli nižšie o 479 141 tis. eur. Okrem financovania všetkých stupňov vzdelávania sa vynaložili aj na služby v školstve, napr. v oblasti stravovania, dopravy, lekárskej starostlivosti a pod. a na činnosť orgánov a organizácií, ktoré vzdelávanie zabezpečujú. Medziročne nižšie boli najmä výdavky na vysokoškolské vzdelávanie (2011: 359 459 tis. eur, 2010: 453 364 tis. eur) a na stredoškolské vzdelávanie (2011: 496 659 tis. eur, 2010: 506 000 tis. eur). 

Na zdravotníctvo, ktoré zahrnuje činnosti ako je ústavná a ambulantná zdravotná starostlivosť, verejné zdravotné služby (prevádzka krvnej banky, zisťovanie chorôb, zber epidemiologických údajov) a pod. sa vynaložilo 1 376 260 tis. eur (9,0 % celkových výdavkov). Je to o takmer 65 000 tis. eur viac ako v roku 2009, ale o 116 621 tis. eur menej ako v roku 2010. Znížili sa najmä výdavky na činnosť inštitúcií zaradených v tomto oddiele funkčnej klasifikácie (Ministerstvo zdravotníctva SR, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky a pod.) o 93 968 tis. eur a na ústavnú zdravotnú starostlivosť o 20 184 tis. eur. 

Prostriedkami vo výške 1 268 758 tis. eur (8,3 % celkových výdavkov) sa financovali činnosti v odvetví Verejný poriadok a bezpečnosť. Ide o policajné veci a služby, činnosť súdov, potreby väzenstva, ochranu pred požiarmi ako aj financovanie ústredných orgánov, ktoré tieto činnosti kompetenčne zabezpečujú.  

Klesajúci trend za posledné tri roky vykazujú výdavky v oddiele Obrana, ktoré v roku 2011 dosiahli 656 298 tis. eur (4,3 % celkových výdavkov). Nižšie ako v roku 2010 boli najmä výdavky na vojenskú obranu (armáda, vojenské spravodajstvo, príprava obrannej infraštruktúry a pod.), a to o 74 488 tis. eur a na civilnú ochranu o 7 079 tis. eur. 

Zostávajúce výdavky sa vynaložili v odvetví Ochrana životného prostredia (371 092 tis. eur) najmä na nakladanie s odpadovými vodami a znižovanie znečisťovania, Rekreácia, kultúra a náboženstvo (259 671 tis. eur) najmä na kultúrne služby a náboženské a iné spoločenské služby a Bývanie a občianska vybavenosť (184 148 tis. eur) v rozhodujúcej miere na rozvoj bývania. 

Podrobný prehľad o výdavkov štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie je uvedený v tab.
č. 11 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. 

3.4.3. Výdavky štátneho rozpočtu podľa programov 

Výdavky štátneho rozpočtu na jednotlivé programy sa stanovujú v prílohe k zákonu o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Programové rozpočtovanie triedi rozpočet výdavkov podľa programov a k týmto programom priraďuje disponibilné zdroje, pričom dôležitý je efekt a výsledky, ktoré tieto zdroje dokážu priniesť. Pri správnom uplatňovaní umožňuje tento systém posilniť strednodobý charakter rozpočtovania, vyhnúť sa fiškálnemu stresu, zvýšiť efektívnosť použitia rozpočtových prostriedkov, zvýšiť transparentnosť štátneho rozpočtu a informovanosť o tom, do ktorých oblastí jeho zdroje smerujú.  

Súhrnné údaje o programoch realizovaných v rozpočtovom roku 2011 v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu sú uvedené v tab. č. 15 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. Podrobne sa vyhodnotenie plnenia programovej štruktúry výdavkov uvádza v záverečných účtoch kapitol štátneho rozpočtu. Správca kapitoly je totiž podľa • 9 ods. 4 písm. e) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy povinný monitorovať a hodnotiť plnenie programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly. 

3.5. Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii 

Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2011 bola čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie rozpočtovaná na úrovni 2 821 398 tis. eur, a to na základe odvodov a príspevkov Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie rozpočtovaných vo výške 751 340 tis. eur a na základe rozpočtovaných príjmov z rozpočtu Európskej únie vrátane odhadu grantov, určených zákonom o štátnom rozpočte v objeme 3 572 738 tis. eur.  

Odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie (zdroj založený na DPH, zdroj založený na HND, podiel SR na korekcii Veľkej Británie a podiel SR na korekciách pre Holandsko a Švédsko), boli po rozpočtových opatreniach upravené na úroveň 582 159 tis. eur. V roku 2011 dosiahli odvody výšku 582 139 tis. eur, čo znamená zvýšenie oproti roku 2010 o 61 869 tis. eur. Okrem odvodov rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa, odviedla Slovenská republika tzv. tradičné vlastné zdroje (clo a odvody a poplatky v sektore cukru) v objeme 117 393 tis. eur, čo znamená zvýšenie oproti rozpočtovanej sume o 22 593 tis. eur, ale zníženie oproti úrovni predchádzajúceho roka o 10 135 tis. eur. 

Na základe rozhodnutia Rady EÚ číslo 1642/09 o strope pre ročnú sumu príspevkov členských štátov na financovanie Európskeho rozvojového fondu v roku 2011 boli prvýkrát rozpočtované príspevky Slovenskej republiky do Európskeho rozvojového fondu v objeme 6 363 tis. eur, po úpravách rozpočtu 6 342 tis. eur. Slovenská republika uhradila príspevok Európskej komisii v objeme 5 124 tis. eur. 

Rozpočtované príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu Európskej únie boli po úpravách o zdroje z predchádzajúcich rokov zvýšené o 405 485 tis. eur a dosiahli úroveň 2 041 093 tis. eur. Príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ vrátane príjmov z grantov boli v roku 2011 oproti roku 2010 vyššie o 368 610 tis. eur. 

Celkovo Slovenská republika od vstupu do Európskej únie odviedla do všeobecného rozpočtu Európskej únie spolu 4 563 713 tis. eur a získala 8 540 176 tis. eur. Kladné saldo čistej finančnej pozície Slovenskej republiky vo vzťahu k rozpočtu Európskej únie v štátnom rozpočte na hotovostnom princípe tak dosahuje od roku 2004 celkovo 3 976 463 tis. eur. 

Rok 

(v tis. eur) 

Celkové príjmy 

Celkové odvody a príspevky 

Čistá finančná pozícia 

2004 

303 990 

290 689 

13 301 

2005* 

704 993 

485 614 

219 379 

2006 

893 623 

526 326 

367 297 

2007 

910 838 

589 799 

321 038 

2008 

893 497 

643 374 

250 123 

2009 

1 119 659 

695 726 

423 932 

2010 

1 672 483 

627 529 

1 044 955 

2011 

2 041 093 

704 656 

1 336 438 

Spolu 

8 540 176 

4 563 713 

3 976 463 

*Po započítaní dodatočných odvodov na základe časovej výnimky zo zdroja, založeného na HND za rok 2004. 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie na základe realizovaných odvodov a príspevkov SR do rozpočtu EÚ a na základe skutočných príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ dosiahla úroveň 1 336 437 tis. eur. Zvýšenie oproti roku 2010 o 291 483 tis. eur odráža trend postupného zvyšovania čistej finančnej pozície od začiatku programového obdobia. 

Čistú finančnú pozíciu Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie v roku 2011 poskytuje nasledovná tabuľka: 

Ukazovateľ 

  

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel  

schválený 

upravený 

 2011 

 2010 

2009  

 

6=3-2 

Tradičné vlastné zdroje 

94 800 

94 800 

117 393 

107 259 

83 610 

22 593 

Odvody SR do rozpočtu EÚ bez tradičných vlastných zdrojov  

650 177 

582 159 

582 139 

520 270 

612 116 

-20 

Príspevky do Európskeho rozvojového fondu 

6 363 

6 342 

5 124 

-1 218 

Odvody a príspevky SR spolu 

751 340 

683 301 

704 656 

627 529 

695 726 

21 355 

Príjmy z EÚ zaradené do príjmov štátneho rozpočtu 

3 343 890 

3 978 223 

2 031 344 

1 663 319 

1 110 499 

-1 946 879 

Príjmy z EÚ nezaradené do príjmov štátneho rozpočtu 

228 848 

9 749 

9 164 

9 159 

9 749 

Spolu príjmy z rozpočtu Európskej únie 

3 572 738 

3 978 223 

2 041 093 

1 672 483 

1 119 658 

-1 937 130 

Čistá finančná pozícia  

2 821 398 

3 294 922 

1 336 437 

1 044 954 

423 932 

-1 958 485 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

 

 

 

 

 

 

 

Kladné saldo čistej finančnej pozície v roku 2011 na úrovni 40,6 % rozpočtovanej sumy je dosiahnuté z dôvodu postupného zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu z prostriedkov EÚ. Z dosiahnutých príjmov z EÚ tvorili odvody do EÚ len 35 %. 

3.5.1. Príjmy z rozpočtu EÚ 

V štátnom rozpočte na rok 2011 boli príjmy z rozpočtu Európskej únie, zaradené do príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtované na II. programové obdobie na úrovni 3 343 890 tis. eur, po úprave o nenaplnené príjmy z predchádzajúcich rokov na úrovni 3 978 223 tis. eur. 

V roku 2011 bolo na základe schválených realizovaných výdavkov z prostriedkov Európskej únie dosiahnuté skutočné plnenie príjmov, zaradených do príjmov štátneho rozpočtu v objeme 2 031 344 tis. eur. Medziročné zvýšenie plnenia príjmov o 368 025 tis. eur ovplyvnilo najmä vyššie plnenie príjmov za štrukturálne fondy II. programového obdobia o 395 513 tis. eur, za Európsky poľnohospodársky záručný fond o 35 265 tis. eur a vyššie plnenie príjmov za Kohézny fond II. programového obdobia o 11 298 tis. eur.  

Na plnenie príjmov v roku 2011 pozitívne vplývalo ukončenie implementácie programov I. programového obdobia zaradením záverečných platieb do príjmov štátneho rozpočtu za: Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond – záručná sekcia v objeme 19 848 tis. eur, Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava cieľ 2 v objeme 973 tis. eur, Program Iniciatívy ES INTERREG IIIA Poľsko – Slovenská republika v objeme 393 tis. eur, Program susedstva INTERREG IIIA Maďarsko - Slovenská republika – Ukrajina vo výške 488 tis. eur a Program Iniciatívy ES Slovenská republika – Česká republika v objeme 238 tis. eur. Vplyv
I. programového obdobia na štátny rozpočet bude zhodnotený po prijatí záverečných platieb na všetky programové dokumenty. 

Nižšie uvedené plnenie príjmov predstavuje prostriedky Európskej únie v roku 2011 podľa fondov: 

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur)  

Rozpočet 2011  

Skutočnosť  

Rozdiel  

schválený 

upravený 

 2011 

 2010 

2009  

 

6=3-2 

Záručná sekcia EAGGF 

19 848 

19 848 

EAGF 

307 024 

309 404 

290 354 

255 089 

237 441 

-19 050 

EAFRD 

325 404 

538 200 

300 085 

349 429 

289 877 

-238 115 

EFF 

2 595 

4 254 

1 257 

1 519 

478 

-2 997 

Poľnohospodárske fondy spolu 

635 023 

851 858 

611 544 

606 037 

527 796 

-240 314 

Štrukturálne fondy I. programové obdobie 

9 815 

2 089 

45 443 

56 771 

-7 726 

Štrukturálne fondy II. programové obdobie 

1 843 307 

2 117 283 

1 081 790 

686 277 

311 847 

-1 035 493 

Kohézny fond I. programové obdobie 

79 267 

19 599 

20 538 

34 035 

-59 668 

Kohézny fond II. programové obdobie 

865 560 

920 000 

316 322 

305 024 

180 050 

-603 678 

Štrukturálne operácie spolu 

2 708 867 

3 126 365 

1 419 800 

1 057 282 

582 703 

-1 706 565 

Spolu príjmy zaradené do príjmov ŠR  

3 343 890 

3 978 223 

2 031 344 

1 663 319 

1 110 499 

-1 946 879 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Viac ako 50 % skutočných príjmov tvorili príjmy zo štrukturálnych fondov II. programového obdobia v objeme 1 081 790 tis. eur, 30 % tvorili príjmy za poľnohospodárske fondy v objeme 611 544 tis. eur.  

V plnení príjmov za štrukturálne operácie na úrovni 45,4 % upraveného rozpočtu sa prejavuje časový nesúlad medzi rozpočtovaním príjmov na úrovni rozpočtovaných výdavkov a plnením príjmov z dôvodu využitia systému predfinancovania a zálohových platieb na úrovni prijímateľov. Tento trend bude podstatne eliminovaný v štádiu ukončovania programového obdobia. Odlišný vývoj je v príjmoch z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Plnenie príjmov na úrovni 93,8 % upraveného rozpočtu vyplýva z rozdielneho charakteru príjmov, ktorých rozpočet predstavuje tzv. obálku na daný rok.  

Príjmy z grantov Európskej únie, odhadované v štátnom rozpočte na rok 2011 vo výške 282 150 tis. eur, boli použité prostredníctvom príjmov štátneho rozpočtu vo výške 9 749 tis. eur. Na celkovom medziročnom zvýšení o 585 tis. eur má podiel najmä plnenie príjmov za programy Európskej územnej spolupráce v objeme 1 534 tis. eur. Príjmy z grantov v príjmoch štátneho rozpočtu poskytuje nasledovná tabuľka: 

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur)  

Rozpočet 2011  

Skutočnosť  

Rozdiel  

schválený 

upravený 

 2011 

 2010 

2009  

 

6=3-2 

Vnútorné politiky EÚ 

174 480 

8 215 

9 046 

9 159 

8 215 

Programy európskej územnej spolupráce  

54 368 

1 534 

118 

1 534 

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ nezaradené do príjmov ŠR 

228 848 

9 749 

9 164 

9 159 

9 749 

Finančný mechanizmus EHP 

20 808 

Nórsky finančný mechanizmus 

24 192 

Švajčiarsky finančný mechanizmus 

8 302 

Spolu ostatné príjmy nezaradené do príjmov štátneho rozpočtu 

53 302 

Spolu príjmy nezaradené do príjmov ŠR  

282 150 

9 749 

9 164 

9 161 

9 749 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

 

 

 

 

 

 

 

 

3.5.2. Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z EÚ 

Prostriedky EÚ zaradené do výdavkov štátneho rozpočtu boli rozpočtované na úrovni príjmov, teda v objeme 3 343 890 tis. eur, po úprave o výdavky z predchádzajúcich rokov v zmysle • 8 zákona č. 523/2004 Z. z. vo výške 4 189 203 tis. eur. Čerpanie výdavkov na úrovni 2 091 380 tis. eur predstavuje medziročné zvýšenie o 198 724 tis. eur. Výdavky na štrukturálne fondy v objeme 1 094 652 tis. eur tvorili 52,3 % z celkového objemu výdavkov a odrážajú zrýchlenie implementácie operačných programov II. programového obdobia. Čerpanie výdavkov na I. programové obdobie predstavuje dofinancovanie projektov Kohézneho fondu a riešenie finančných opráv voči rozpočtu EK. Výdavky na poľnohospodárske fondy tvorili 29,0 % celkového objemu a dosiahli úroveň 605 986 tis. eur. 

Prehľad o výdavkoch za prostriedky EÚ zaradených do výdavkov štátneho rozpočtu poskytuje nasledovná tabuľka: 

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť  

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Záručná sekcia EAGGF 

3 035 

3 035 

1 730 

EAGF priame platby 

278 359 

278 369 

278 369 

243 742 

227 044 

EAGF trhovo orientované výdavky 

28 665 

28 665 

9 864 

10 918 

37 566 

-18 802 

EAFRD 

325 404 

551 549 

313 473 

367 769 

327 742 

-238 076 

EFF 

2 595 

4 238 

1 242 

1 501 

465 

-2 996 

Poľnohospodárske fondy spolu 

635 023 

865 856 

605 983 

623 930 

594 546 

-259 874 

Štrukturálne fondy I. programové obdobie 

1 256 

1 256 

44 226 

123 872 

Štrukturálne fondy II. programové obdobie 

1 843 307 

2 247 368 

1 093 396 

840 184 

410 712 

-1 153 971 

Kohézny fond I. programové obdobie 

4 665 

4 665 

38 129 

128 197 

Kohézny fond II. programové obdobie 

865 560 

1 070 058 

386 080 

346 188 

212 146 

-683 978 

Štrukturálne operácie spolu 

2 708 867 

3 323 347 

1 485 397 

1 268 726 

874 926 

-1 837 949 

Spolu prostriedky EÚ zaradené do výdavkov ŠR 

3 343 890 

4 189 203 

2 091 380 

1 892 656 

1 469 472 

-2 097 823 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

K prostriedkom EÚ zaradeným do výdavkov štátneho rozpočtu boli pomerne rozpočtované výdavky na spolufinancovanie v objeme 661 155 tis. eur, upravené o nevyčerpané výdavky z predchádzajúcich rokov na úroveň 880 163 tis. eur. Čerpanie výdavkov bolo rovnomerné s čerpaním prostriedkov EÚ. Objemom 454 155 tis. eur predstavuje čerpanie medziročný rast výdavkov o 44 204 tis. eur.  

Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie k prostriedkom EÚ poskytuje nasledovná tabuľka: 

 

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť  

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

 

6=3-2 

Záručná sekcia EPUZF 

485 

EPZF priame platby 

79 387 

86 834 

86 834 

93 903 

137 057 

EPZF trhovo orientované výdavky 

3 222 

3 205 

3 205 

2 719 

2 189 

EPFRV 

99 796 

171 363 

95 113 

113 309 

100 101 

-76 250 

EF pre rybné hospodárstvo 

1 001 

1 692 

452 

516 

165 

-1 240 

Poľnohospodárske fondy spolu 

183 406 

263 094 

185 604 

210 447 

239 997 

-77 490 

Štrukturálne fondy I. programové obdobie 

583 

1 376 

50 364 

-583 

Štrukturálne fondy II. programové obdobie 

344 135 

437 706 

205 598 

131 513 

72 079 

-232 108 

Kohézny fond I. programové obdobie 

798 

734 

8 651 

33 623 

-64 

Kohézny fond II. programové obdobie 

133 614 

177 982 

62 219 

57 964 

36 588 

-115 763 

Štrukturálne operácie spolu 

477 749 

617 069 

268 551 

199 504 

192 654 

-348 518 

Spolu spolufinancovanie k prostriedkom EÚ zaradeným do výdavkov ŠR 

661 155 

880 163 

454 155 

409 951 

432 651 

-426 008 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

 

 

 

 

 

 

 

 

Finančná realizácia nasledujúcich programov, ktoré predstavujú pre štátne rozpočtové organizácie príjmy z rozpočtu Európskej únie alebo od donorov prebieha, na rozdiel od doteraz uvádzaných údajov, mimorozpočtovým tokom: 

Z predvstupových fondov na financovanie projektov ISPA/KF boli v roku 2011 prijaté prostriedky z EK na mimorozpočtové účty platobného orgánu vo výške 15 886 tis. eur, platobnej jednotke v sektore životného prostredia boli poukázané prostriedky na mimorozpočtové účty zo zdroja EÚ v objeme 15 029 tis. eur. 

V roku 2011 Slovenská republika prijala v rámci programov Európskej územnej spolupráce II. programového obdobia na financovanie Operačného programu INTERACT II z Európskej únie prostriedky v sume 3 672 tis. eur, príspevky členských krajín boli prijaté v sume 648 tis. eur; príjem z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na realizáciu Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 dosiahol 12 496 tis. eur. 

Na základe medzinárodných zmlúv Slovenská republika v roku 2011 prijala 8 789 tis. eur z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a 10 566 tis. eur z Nórskeho finančného mechanizmu; prostriedky boli prijaté na mimorozpočtové účty platobného orgánu Ministerstva financií SR, na mimorozpočtové účty konečných prijímateľov a sprostredkovateľov boli v roku 2011 poukázané prostriedky Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu v sume 9 272 tis. eur. 

Slovenskej republike boli v roku 2011 v rámci finančnej obálky poskytnuté prostriedky z rozpočtu Európskej únie na úhradu cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou zástupcov Slovenskej republiky na zasadaniach výborov a pracovných skupín Rady Európskej únie vo výške 566 tis. eur; finančné prostriedky na finančnú obálku, vrátane zdrojov z predchádzajúcich rokov, boli z mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR použité vo výške 830 tis. eur na úhradu oprávnených výdavkov zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy a iných inštitúcií. 

K príjmom z rozpočtu Európskej únie a príjmom, poskytnutým Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, boli zo štátneho rozpočtu roku 2011 čerpané výdavky na spolufinancovanie. Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie k týmto príjmom poskytuje nasledovná tabuľka: 

 

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

 

schválený 

upravený 

 2011 

 2010 

2009  

 

6=3-2 

ISPA/KF 

742 

Vnútorné politiky EÚ 

4 873 

1 445 

1 476 

2 984 

2 217 

31 

Programy európskej územnej spolupráce 

14 814 

9 404 

4 645 

1 640 

772 

-4 759 

Spolu spolufinancovanie k príjmom z rozpočtu EÚ nezaradeným do príjmov ŠR 

19 687 

10 849 

6 121 

4 624 

3 731 

-4 728 

Finančný mechanizmus EHP 

3 672 

3 672 

2 364 

1 765 

-3 672 

Nórsky finančný mechanizmus 

4 269 

4 269 

2 809 

2 118 

-4 269 

Švajčiarsky finančný mechanizmus 

1 465 

1 465 

1 465 

864 

Spolu spolufinancovanie k ostatným príjmom, nezaradeným do príjmov štátneho rozpočtu 

9 406 

9 406 

1 465 

5 173 

4 747 

-7 941 

Spolu spolufinancovanie k príjmom nezaradeným do príjmov ŠR  

29 093 

20 255 

7 586 

9 797 

8 478 

-12 669 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Plnenie príjmov a čerpanie výdavkov za poľnohospodárske fondy a štrukturálne operácie podľa rozpočtových kapitol je uvedené v tabuľkách č. 16 a č. 17 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.  

Plnenie príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k príjmom zo všeobecného rozpočtu Európskej únie má špecifický vývoj oproti čerpaniu výdavkov. Časový nesúlad medzi plnením príjmov a čerpaním výdavkov negatívne ovplyvňuje: vykazovanie výdavkov dvoch rozpočtových období zo strany Európskej komisie v jednom rozpočtovom roku v rámci Slovenskej republiky pri Európskom poľnohospodárskom záručnom fonde, projektový charakter a poskytovanie predfinancovania a zálohových platieb prijímateľom pri Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde. Tento trend, naopak, pozitívne ovplyvňuje prelínanie dvoch programových období, kedy vyššie výdavky na začiatku programového obdobia dopĺňajú úhrady záverečných platieb do príjmov štátneho rozpočtu za predchádzajúce obdobie. Na základe tohto vývoja bolo v roku 2011 zaznamenané vyrovnávanie rozdielu príjmov a výdavkov za prostriedky Európskej únie v štátnom rozpočte Slovenskej republiky.  

3.6. Vzťahy štátneho rozpočtu k územnej samospráve 

V roku 2011 boli výdavky poskytnuté formou bežných a kapitálových transferov vybranými rozpočtovými kapitolami územnej samospráve, ktorá ich prijala ako granty a transfery v celkovej sume 1 683 784 tis. eur, z toho obciam čiastka 1 211 602 tis. eur a vyšším územným celkom (ďalej aj VÚC) čiastka 472 182 tis. eur. Z celkového objemu poskytnutých grantov a transferov tvorili bežné výdavky sumu 1 160 780 tis. eur (obciam 746 899 tis. eur a VÚC 413 881 tis. eur) a kapitálové výdavky sumu 523 004 tis. eur (obciam 464 703 tis. eur a VÚC 58 302 tis. eur).  

3.6.1. Vzťahy štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí 

Z rozpočtov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu bolo do rozpočtov obcí v roku 2011 poskytnutých 1 211 602 tis. eur, z toho bežné granty a transfery tvorili čiastku 746 899 tis. eur (2010: 820 159 tis. eur) a kapitálové granty a transfery čiastku 464 703 tis. eur (2010: 425 183 tis. eur).  

Granty a transfery zo štátneho rozpočtu s kódom zdroja 111* boli poskytnuté v sume 748 366 tis. eur (2010: 866 888 tis. eur), z toho bežné granty a transfery 717 615 tis. eur (2010: 764 409 tis. eur) a kapitálové granty a transfery 30 751 tis. eur (2010: 104 479 tis. eur). Tieto prostriedky boli určené na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy (základné školy, matričná činnosť, stavebné konanie, činnosti na úseku dopravy a iné), na ostatné činnosti zabezpečované obcami v rámci ich samosprávnej pôsobnosti, napr. na podporu regionálneho rozvoja, cestovného ruchu, rozvoja bývania, obnovy infraštruktúry a podobne. Zároveň boli poskytnuté obciam z jednotlivých kapitol aj finančné prostriedky na financovanie spoločných projektov v rámci EÚ.  

Súhrnný prehľad grantov a transferov poskytnutých obciam podľa jednotlivých oddielov funkčnej klasifikácie poskytujú údaje v nasledovnej tabuľke: 

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený  

upravený 

2011  

z toho: zdroj 111* 

2010 

2009 

 

7=3-2 

01 Všeobecné verejné služby 

10 462 

47 545 

47 573 

46 994 

129 708 

141 128 

28 

03 Verejný poriadok a bezpečnosť 

1 148 

1 140 

1 140 

312 

-8 

04 Ekonomická oblasť  

462 345 

376 196 

323 689 

12 029 

287 303 

174 632 

-52 507 

05 Ochrana životného prostredia 

103 770 

398 639 

131 253 

1 207 

72 830 

15 438 

-267 386 

06 Bývanie a občianska vybavenosť 

50 607 

37 424 

37 424 

22 861 

38 694 

45 867 

07 Zdravotníctvo 

196 

196 

08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo 

9 863 

4 168 

4 161 

4 161 

49 992 

9 481 

-7 

09 Vzdelávanie 

607 034 

622 098 

622 092 

615 900 

620 322 

611 579 

-6 

10 Sociálne zabezpečenie 

40 805 

46 231 

44 074 

44 074 

46 181 

36 471 

-2 157 

Spolu 

1 284 886 

1 533 645 

1 211 602 

748 366 

1 245 342 

1 034 605 

-322 043 

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu  

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Do rozpočtov obcí boli poskytnuté granty a transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení: 

Kapitola 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený  

upravený  

2011 

z toho: zdroj 111* 

 

5=3-2 

Úrad vlády SR 

2 344 

26 815 

26 632 

26 295 

-183 

Ministerstvo vnútra SR 

8 118 

19 146 

19 119 

19 119 

-27 

Ministerstvo životného prostredia SR 

103 770 

409 803 

142 416 

1 207 

-267 387 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 

609 034 

622 102 

622 097 

615 904 

-5 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 

14 169 

22 956 

22 105 

15 022 

-851 

Ministerstvo zdravotníctva SR 

196 

196 

Ministerstvo kultúry SR 

5 838 

2 131 

2 124 

2 124 

-7 

Ministerstvo hospodárstva SR 

53 641 

23 356 

23 356 

983 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 

364 494 

338 501 

285 995 

391 

-52 506 

Ministerstvo dopravy, výstavby a region. rozvoja SR 

92 128 

27 028 

27 027 

27 027 

-1 

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR 

241 

241 

Všeobecná pokladničná správa 

31 350 

41 611 

40 294 

40 294 

-1 317 

Spolu 

1 284 886 

1 533 645 

1 211 602 

748 366 

-322 043 

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu  

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Pre porovnanie uvádzame prehľad poskytnutých grantov a transferov za roky 2010 a 2009. 

Kapitola 

(v tis. eur) 

Skutočnosť 

2010  

z toho: zdroj 111* 

2009 

z toho: zdroj 111* 

Úrad vlády SR 

 

11 155 

10 822 

11 645 

11 645 

Ministerstvo vnútra SR 

36 339 

36 339 

24 249 

24 240 

Ministerstvo financií SR 

75 

75 

Ministerstvo životného prostredia SR 

60 982 

15 399 

18 283 

1 232 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 

665 911 

656 321 

615 872 

607 637 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 

21 196 

14 074 

18 362 

11 802 

Ministerstvo kultúry SR 

2 378 

2 378 

4 147 

4 147 

Ministerstvo hospodárstva SR 

48 999 

27 842 

37 616 

20 717 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 

174 856 

81 

2 390 

1 040 

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR 

104 760 

17 265 

163 516 

47 013 

Ministerstvo dopravy, výstavby a region. rozvoja SR 

1 451 

1 451 

268 

268 

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR 

378 

247 

 

Všeobecná pokladničná správa 

116 937 

84 916 

137 937 

52 006 

Spolu 

1 245 342 

866 888 

1 034 604 

781 822 

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu  

Ministerstvo financií SR 

Na celkovom objeme poskytnutých grantov a transferov obciam sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré na tento účel vynaložilo 622 097 tis. eur (2010: 665 911 tis. eur). Z tejto sumy smerovala podstatná časť - 610 440 tis. eur na základné vzdelanie. Ostatné prostriedky boli určené na predškolskú výchovu, stredoškolské vzdelávanie a na rekreačné a športové služby. 

V rozpočtovej kapitole Ministerstva životného prostredia bol rozdiel medzi schváleným a upraveným rozpočtom poskytnutých transferov v roku 2011 spôsobený najmä rozpočtovým opatrením MF SR č. 16/2011, ktorým boli kapitole pridelené prostriedky EÚ a na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu z minulých rokov v celkovej sume 271 600 tis. eur, z toho pre obce 267 385 tis. eur. Nakoľko Ministerstvo financií SR následne rozhodlo nepoužiť tieto prostriedky, bolo skutočné čerpanie len v objeme 142 416 tis. eur a tieto boli vynaložené najmä na nakladanie s odpadmi, znižovanie znečisťovania, vodné hospodárstvo a zásobovanie vodou.  

Nižšie čerpanie poskytnutých transferov sa prejavilo aj v rozpočtovej kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a spôsobené bolo tým, že upravený rozpočet z časových dôvodov už nemohol byť dočerpaný. Z celkovej poskytnutej sumy 285 995 tis. eur smerovala najväčšia časť vo výške 281 042 tis. eur (2010: 174 856 tis. eur) do všeobecnej pracovnej oblasti a zostatok do oblasti poľnohospodárstva.  

Zo štátneho rozpočtu boli pre obce schválené finančné transfery v kapitole Všeobecná pokladničná správa v celkovej sume 31 350 tis. eur (2010: 113 501 tis. eur), z toho 25 010 tis. eur na bežné výdavky a 6 340 tis. eur na kapitálové výdavky. Úpravami rozpočtu bola táto suma zvýšená na 41 611 tis. eur. Dotácie boli určené na financovanie zariadení sociálnych služieb, na individuálne potreby obcí, na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok, na účel vyplývajúci
z monitoringu implementácie zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách za obdobie 2. polroka 2010 (uznesenie vlády č. 333/2011), na financovanie projektu – zvýšenie priepustnosti cesty I/63 pre hlavné mesto SR Bratislava (uznesenie vlády č. 499/2011) a pre zariadenia sociálnych služieb zriadené alebo založené obcou po 1. 7. 2002 (uznesenie vlády č. 485/2011). 

V skutočnosti sa obciam zo štátneho rozpočtu z kapitoly Všeobecná pokladničná správa poskytli finančné prostriedky v celkovej sume 40 348 tis. eur (2010: 117 378 tis. eur) vrátane 54 tis. eur vrátených ako nepoužité prostriedky v roku, v ktorom boli poskytnuté.  

Z celkovej sumy pripadá na: 

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

 

Skutočnosť 2011 

Sociálne zabezpečenie vrátane uznesenia vlády č. 485/2011 

29 089 

Individuálne potreby obcí 

2 689 

Záchrana a obnova kultúrnych pamiatok 

2 025 

Implementácia zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách 

2 737 

Projekt pre hlavné mesto SR Bratislava 

3 800 

Dotácia na základe zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách 

Spolu 

40 348 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb je príjmom rozpočtov obcí 70,3 % z dane z príjmov fyzických osôb. Podľa finančných výkazov obcí k 31. 12. 2011 dosiahol tento príjem sumu 1 179 011 tis. eur (9 obcí nepredložilo finančné výkazy). V skutočnosti však bol vykonaný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí daňovými úradmi vo výške 1 180 188 tis. eur.  

Prehľad záväzných limitov dotácií obciam za rok 2011 je uvedený v tab. č. 20 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. 

3.6.2. Vzťahy štátneho rozpočtu a rozpočtov VÚC 

Celková suma poskytnutých grantov a transferov – bežných aj kapitálových z jednotlivých kapitol do rozpočtov VÚC bola vykázaná v sume 472 182 tis. eur (2010: 495 349 tis. eur), z toho čiastku 413 880 tis. eur tvorili bežné granty a transfery a čiastku 58 302 tis. eur kapitálové granty a transfery. Granty a transfery zo štátneho rozpočtu s kódom zdroja 111 boli poskytnuté z jednotlivých kapitol v celkovej sume 402 057 tis. eur (2010: 449 233 tis. eur), z toho bežné granty a transfery v čiastke 401 193 tis. eur a kapitálové granty a transfery v čiastke 864 tis. eur. Tieto prostriedky boli určené na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva a na niektoré činnosti zabezpečované VÚC v rámci ich samosprávnej pôsobnosti. Zároveň boli poskytnuté VÚC z jednotlivých kapitol aj finančné prostriedky na financovanie spoločných projektov v rámci EÚ.  

Súhrnný prehľad grantov a transferov poskytnutých VÚC podľa jednotlivých oddielov funkčnej klasifikácie poskytujú údaje v nasledujúcej tabuľke: 

Ukazovateľ 

 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011  

z toho: zdroj 111* 

2010 

2009 

 

7=3-2 

01 Všeobecné verejné služby 

26 310 

3 274 

3 286 

3 204 

18 850 

2 457 

12 

03 Verejný poriadok a bezpečnosť 

10 

19 

04 Ekonomická oblasť  

47 748 

47 748 

35 225 

10 780 

05 Ochrana životného prostredia 

13 240 

13 222 

361 

20 918 

615 

-18 

08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo 

1 860 

4 449 

4 400 

4 400 

4 700 

3 281 

-49 

09 Vzdelávanie 

401 115 

398 019 

398 019 

388 585 

408 272 

410 516 

10 Sociálne zabezpečenie 

5 603 

5 498 

5 498 

7 374 

1 363 

-105 

Spolu 

429 285 

472 342 

472 182 

402 057 

495 349 

429 031 

-160 

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu  

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

     

Do rozpočtov VÚC boli poskytnuté granty a transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:   

Kapitola 

 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

z toho: zdroj 111* 

 

5=3-2 

Úrad vlády SR 

26 310 

112 

117 

117 

Ministerstvo vnútra SR 

58 

58 

58 

Ministerstvo životného prostredia SR 

12 862 

12 862 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 

402 975 

398 005 

398 005 

390 771 

Ministerstvo zdravotníctva SR 

2 199 

2 199 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 

1 989 

1 983 

791 

-6 

Ministerstvo kultúry SR 

2 256 

2 207 

2 207 

-49 

Ministerstvo hospodárstva SR 

33 

33 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 

46 502 

46 502 

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR 

96 

96 

Všeobecná pokladničná správa 

8 230 

8 113 

8 113 

-117 

Slovenská akadémia vied 

Spolu 

429 285 

472 342 

472 182 

402 057 

-160 

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu  

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

 

Pre porovnanie uvádzame prehľad poskytnutých grantov a transferov za roky 2010 a 2009. 

Kapitola 

 

(v tis. eur) 

Skutočnosť 

2010  

z toho: zdroj 111* 

2009 

z toho: zdroj 111* 

Úrad vlády SR 

1 169 

1 169 

317 

317 

Ministerstvo vnútra SR 

40 

237 

219 

Ministerstvo financií SR 

16 

Ministerstvo životného prostredia SR 

1 005 

615 

599 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 

410 030 

401 464 

410 758 

404 432 

Ministerstvo zdravotníctva 

446 

945 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 

1 566 

1 196 

2 683 

1 412 

Ministerstvo kultúry SR 

2 452 

2 452 

2 261 

2 261 

Ministerstvo hospodárstva SR 

40 

1 674 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 

16 471 

231 

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR 

19 168 

6 705 

264 

Všeobecná pokladničná správa 

42 945 

42 945 

2 605 

2 605 

Spolu 

495 348 

449 233 

429 031 

412 109 

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu  

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

Na celkovom objeme poskytnutých grantov a transferov VÚC sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré na tento účel vynaložilo 398 005 tis. eur (2010: 410 030 tis. eur). Z tejto sumy smerovala podstatná časť – 340 109 tis. eur na činnosť stredných odborných škôl. Ostatné prostriedky boli určené pre gymnáziá, predškolskú výchovu a základné vzdelávanie, atď. 

V kapitole Všeobecná pokladničná správa na rok 2011 neboli schválené žiadne transfery pre vyššie územné celky. Rozpočtovým opatreniami bol navýšený rozpočet dotácií na bežné výdavky na sumu 8 230 tis. eur. Dotácie boli určené na účel vyplývajúci z monitoringu implementácie zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách za obdobie 2. polroka 2010 (uznesenie vlády č. 333/2011), na ochranu majetku pred povodňami (uznesenia vlády
č. 326/2011 a 820/2011) a na financovanie sociálnych služieb poskytovaných vybranými neverejnými poskytovateľmi (uznesenie č. 485/2011). 

V skutočnosti sa vyšším územným celkom zo štátneho rozpočtu z kapitoly Všeobecná pokladničná správa poskytli finančné prostriedky v celkovej sume 8 230 tis. eur (2010: 43 168 tis. eur), t. j. 100 % z upraveného rozpočtu vrátane 117 tis. eur vrátených ako nepoužité prostriedky v roku, v ktorom boli poskytnuté. Z celkovej sumy pripadá na: 

Ukazovateľ 

(v tis. eur) 

Skutočnosť 2011 

Implementácia zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách 

3 032 

Ochrana majetku pred povodňami – uznesenia vlády č. 326/2011 a 820/2011 

378 

Dotácia na základe zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách 

13 

Sociálne zabezpečenie - uznesenie vlády č. 485/2011 

4 807 

Spolu 

8 230 

Zdroj: Ministerstvo financií SR 

 

Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb je príjmom rozpočtov VÚC 23,5 % z dane z príjmov fyzických osôb. Podľa finančných výkazov k 31.12.2011 bol výnos tejto dane v sume 394 515 tis. eur poskytnutý do rozpočtov VÚC. Vykazovaná suma sa rovná vykonanému prevodu do rozpočtov VÚC daňovými úradmi. 

Podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je výnos dane z motorových vozidiel v plnom rozsahu príjmom rozpočtov VÚC. Prevod tejto dane podľa finančných výkazov bol vo výške 129 470 tis. eur, ktorý je zhodný s vykonaným prevodom tejto dane do rozpočtov VÚC príslušnými daňovými úradmi. 

Prehľad záväzných limitov dotácií VÚC za rok 2011 je uvedený v tab. č. 21 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu. 

 

3.7. Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu 

Zákonom č. 498/2010 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2011 schválila Národná rada SR výšku rozpočtových rezerv nasledovne:  

Rezerva 

(v tis. eur) 

Rozpočet 2011 

Skutočnosť 

Rozdiel 

schválený 

upravený 

2011 

2010 

2009 

Rezerva vlády SR 

5 000 

865 

4 135 

11 563 

9 167 

3 270 

Rezerva predsedu vlády SR 

1 660 

2 123 

2 114 

36 652 

5 162 

-9 

Rezerva na prostriedky Európskej 

únie a odvody EÚ 

17 112 

62 757 

1 151 

62 052 

-61 606 

Rezervy spolu 

23 772 

65 745 

7 400 

48 215 

76 381 

-58 345 

Zdroj: Ministerstvo financií SR  

Z rezervy vlády SR sa formou rozpočtových opatrení uvoľnilo spolu 4 135 tis. eur, v tom 3 850 tis. eur pre Ministerstvo vnútra SR na úhradu časti výdavkov súvisiacich s pripojením Slovenskej republiky k Schengenskému informačnému systému II. generácie, 160 tis. eur pre Úrad vlády SR na výstavbu a vybavenie nového Slovenského domu v Mlynkoch a 125 tis. eur pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na obnovenie štipendia M.R. Štefánika. Vyššie čerpanie rezervy vlády SR v rokoch 2010 a 2009 súvisí najmä s uvoľnením finančných prostriedkov pre konkrétne regióny Slovenskej republiky v nadväznosti na analýzu ich sociálno-ekonomickej situácie. 

Pôvodný rozpočet rezervy predsedu vlády SR sa zvýšil rozpočtovým opatrením a prostriedkami vrátenými v priebehu roka na 2 123 tis. eur. Z nich sa príjemcom, ktorými sú predovšetkým občania – fyzické osoby, neziskové organizácie, obce a mestá poskytlo spolu 2 114 tis. eur. Zoznam príjemcov je uverejnený na webovom sídle Úradu vlády SR http://www.vlada.gov.sk/data/files/1721_cerpanie-dotacii-z-rezervy-pvl-sr-v-roku-2011.pdf

Vysoké čerpanie rezervy predsedu vlády SR v roku 2010 súviselo predovšetkým s poskytnutím finančnej pomoci vo výške 30 099 tis. eur občanom postihnutým povodňami. 

Rozpočet rezervy na prostriedky EÚ a odvody EÚ sa upravil podľa • 8 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zvýšil sa o nevyčerpané prostriedky z predchádzajúcich rokov a znížil sa o viazané prostriedky určené na použitie v roku 2012) na 62 757 tis. eur. Z nich sa efektívne použilo 151 tis. eur na úhradu ťarchopisov vystavených Európskou komisiou za nevymožiteľné pohľadávky a úroky z omeškania od konečných prijímateľov programu SAPARD a 1 000 tis. eur formou rozpočtového opatrenia pre Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR na zefektívnenie finančného riadenia fondov EÚ implementovaných v tejto kapitole štátneho rozpočtu. Na použitie do ďalších rokov boli prevedené rozpočtové zdroje roku 2011 v objeme 3 752 tis. eur. 

Zvýšené čerpanie rezervy v roku 2009 bolo spôsobené najmä jej použitím na krytie odvodov do všeobecného rozpočtu Európskej únie. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľková príloha 

 

 

Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tab. 1 

Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2011  

Tab. 2 

Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2011  

Tab. 3 

Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, granty a transfery za rok 2011  

Tab. 4 

Príjmy kapitol ŠR za rok 2011 – záväzné ukazovatele  

Tab. 5 

Príjmy štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2011 

Tab. 6 

Príjmy štátneho rozpočtu podľa zdrojov v roku 2011 

Tab. 7 

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2011 

Tab. 8 

Bežné transfery za rok 2011 

Tab. 9 

Kapitálové výdavky za rok 2011 

Tab. 10 

 

Finančné operácie na mimorozpočtových účtoch štátnych rozpočtových organizácií za rok 2011 

Tab. 11 

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie za rok 2011 

Tab. 12 

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR a zdrojov v roku 2011 

Tab. 13 

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa kapitol ŠR za rok 2011 

Tab. 14 

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa funkčnej klasifikácie za rok 2011 

Tab. 15 

Prehľad výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programov za rok 2011 

Tab. 16 

 

Prehľad príjmov a výdavkov z rozpočtu Európskej únie zaradených do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR 

Tab. 17 

 

Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ podľa kapitol ŠR 

Tab. 18 

Prehľad vzťahu jednotlivých kapitol ŠR k štátnemu rozpočtu za rok 2011  

Tab. 19 

Vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2011 a 2010  

Tab. 20 

Záväzné limity dotácií zo ŠR obciam za rok 2011 

Tab. 21 

Záväzné limity dotácií zo ŠR vyšším územným celkom za rok 2011 

Tab. 22 

 

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2011 

Tab. 23 

 

Prehľad o čerpaní miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2011 

Tab. 24 

Systemizácia colníkov v štátnej službe za rok 2011 

Tab. 25 

 

Systemizácia príslušníkov Hasičského záchranného zboru a príslušníkov Hasičskej záchrannej služby v štátnej službe za rok 2011 

Tab. 26 

Systemizácia policajtov v štátnej službe za rok 2011 

Tab. 27 

Príjmy štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2011 

Tab. 28 

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2011 

Tab. 29 

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa funkčnej klasifikácie za rok 2011 

Tab. 30 

Finančné operácie štátnych príspevkových organizácií za rok 2011