57
Obsah
Návrh uznesenia Národnej rady SR
1. Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky 2
1.1. Ekonomický vývoj SR v kontexte vývoja globálnej ekonomiky 2
1.2. Základné ekonomické ukazovatele SR 4
1.2.1.Vývoj HDP a jeho štruktúra 4
1.2.2. Cenový vývoj a inflácia 6
1.2.3. Vývoj na trhu práce 7
1.2.4. Platobná a obchodná bilancia 7
2. Výsledok hospodárenia rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 9
2.1. Súhrnné výsledky hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 95 11
2.2. Stav a vývoj dlhu verejnej správy podľa maastrichtských kritérií 14
2.2.1. Maastrichtský dlh štátnych rozpočtových organizácií 16
2.2.2. Maastrichtský dlh ostatných subjektov verejnej správy 18
3. Výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnej báze 20
3.1. Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky v roku 2011 20
3.2. Základné rozpočtové ukazovatele 22
3.3. Príjmy štátneho rozpočtu 23
3.3.1. Daňové príjmy 23
3.3.2. Nedaňové príjmy 25
3.3.3. Granty a transfery 26
3.4. Výdavky štátneho rozpočtu 28
3.4.1. Výdavky štátneho rozpočtu podľa ekonomickej klasifikácie 28
3.4.2. Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie 37
3.4.3. Výdavky štátneho rozpočtu podľa programov 39
3.5. Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii 40
3.5.1. Príjmy z rozpočtu EÚ 42
3.5.2. Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z EÚ 44
3.6. Vzťahy štátneho rozpočtu k územnej samospráve 47
3.6.1. Vzťahy štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí 47
3.6.2. Vzťahy štátneho rozpočtu a rozpočtov VÚC 50
3.7. Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu 54
Tabuľková príloha 56
1. Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky
1.1. Ekonomický vývoj SR v kontexte vývoja globálnej ekonomiky
Oživenie svetovej ekonomiky v roku 2011 sa spomalilo a neprebiehalo rovnomerne. Rýchly rast v roku 2011 zaznamenali predovšetkým rozvíjajúce sa ekonomiky na čele
s krajinami Ázie. Svetový hrubý domáci produkt (HDP), po tom, čo v roku 2010 zaznamenal rast o 5,3 %, v roku 2011 dosiahol rast len o 3,9 %. Za spomalením stál nízky rast HDP rozvinutých krajín, ktorý poklesol z 3,2 % v roku 2010 na 1,6 % v roku 2011, pričom k oslabeniu rastu došlo ako v USA tak aj v krajinách EÚ.
Ekonomika USA v roku 2011 zaznamenala rast o 1,7 % (oproti rastu o 3,0 % v roku 2010), po negatívnych vplyvoch zemetrasení v Japonsku v úvode roka sa ekonomická aktivita výraznejšie zrýchlila k záveru roka. I napriek nižšiemu ekonomickému rastu ako v roku 2010 nezamestnanosť sa v závere roka 2011 výrazne znížila, čo pozitívne podporilo konečnú spotrebu domácností vo štvrtom kvartáli. Rast HDP USA v poslednom kvartáli 2011 (0,7 %) dokonca predbehol očakávania Európskej komisie z jesene 2011.
Ekonomika eurozóny v roku 2011 spomalila svoje tempo rastu HDP z minuloročných 1,9 %
na 1,4 %. V poslednom štvrťroku dokonca došlo k medzikvartálnemu poklesu HDP
o 0,3 %. Európske krajiny sa pritom nevyvíjali rovnomerne. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že rástla najmä severná a stredná Európa. Naopak, krajiny južnej Európy postihlo spomalenie rastu, niektoré dokonca zaznamenali pokles HDP. Nemecká proexportne orientovaná ekonomika vďaka oživenej priemyselnej výrobe a poklesu nezamestnanosti zaznamenala vysoký rast HDP dosahujúci 3,0 %, zatiaľ čo spomalenie doľahlo hlavne na periférne krajiny eurozóny ako Portugalsko (-1,6 %), Grécko (-6,9 %), Taliansko (0,4 %) a Španielsko (0,7 %). Nemecko tak dosiahlo v roku 2011 vyšší rast HDP ako bol priemer eurozóny (1,4 %) a to predovšetkým vďaka exportne orientovanej priemyselnej výrobe, ale aj rýchlejším rastom konečnej spotreby domácností. V najväčšej ekonomike EÚ, v Nemecku, došlo k výraznému rastu investícií až
o 6,4 % a k lepšiemu výsledku rastu súkromnej aj verejnej spotreby ako vo väčšine krajín eurozóny. Nižší rast ekonomickej aktivity sa na vývoji nezamestnanosti prejavil skôr negatívne, iba v niektorých krajinách začala výraznejšie klesať ako napríklad v Nemecku. Miera nezamestnanosti v eurozóne sa tak za rok 2011 zvýšila na 10,1 %.
Vývoj vybraných ukazovateľov za eurozónu
| 2009 | 2010 | 2011 | |
HDP | % rast | -4,3 | 1,9 | 1,4 |
Zamestnanosť | % rast | -1,8 | -0,5 | 0,3 |
Miera nezamestnanosti | % | 9,6 | 10,1 | 10,2 |
Kompenzácie na zamestnanca* | % rast | 1,8 | 1,6 | 2,3 |
Jednotkové pracovné náklady* | % rast | 4,1 | -0,8 | 1,0 |
Miera inflácie (HICP) | % | 0,3 | 1,6 | 2,7 |
Bežný účet* | % HDP | -0,1 | 0,1 | -0,1 |
Deficit verejných financií* | % HDP | -6,4 | -6,2 | -4,1 |
Verejný dlh* | % HDP | 79,8 | 85,3 | 88,0 |
10Y Nemecký dlhopis | % výnos do splatnosti | 3,2 | 2,8 | 2,6 |
USD/EUR |
| 1,39 | 1,33 | 1,39 |
Ropa, Brent | USD/bl. | 61,6 | 79,9 | 112,1 |
* pri ukazovateľoch sú za rok 2011 odhady podľa OECD a EK Zdroj: OECD, EK, Reuters |
V roku 2011 pokračoval pod tlakom viacerých faktorov rast cien ropy ako aj viacerých ďalších celosvetových komodít. Cena ropy (Brent) vzrástla v roku 2011 o viac ako 20 % a po prudkom raste zo začiatku roka sa väčšinu zvyšnej časti roka pohybovala v pásme 110 – 115 USD/bl. s relatívne vysokou volatilitou ale bez jasného trendu. Začiatkom roka 2012 začali ceny opäť prudšie rásť a atakovať úroveň 130 USD/bl. Na krajiny eurozóny má však okrem rastu cien ropy v dolároch nepriaznivý vplyv aj pohyb kurzu EUR/USD, kde bolo zaznamenané výraznejšie oslabenia eura v priebehu roka 2011, až pod hranicu 1,3. Ropa v eurách tak bola na svojich historických maximách a bola len veľmi tesne pod hranicou 100 €/bl. Okrem globálneho oživenia k rastu cien ropy zrejme prispelo aj kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky v USA a politické nepokoje v severnej Afrike, či obavy o dodávky z Iránu.
Finančné trhy v eurozóne sa nachádzali v roku 2011 naďalej vo vážnom stave, aj keď vývoj
ku koncu roka možno označiť za pozitívny a prichádzalo k miernemu ukľudneniu celkovej situácie. Viacerým krajinám eurozóny (predovšetkým Taliansko a Španielsko) sa podarilo úspešne emitovať dlhopisy, čo sa týkalo objemu ako aj výnosov (v porovnaní s prvou polovicou roka 2011), Grécko splnilo podmienky pre druhý záchranný balík, ktorý bol schválený v marci 2012 a úspešne reštrukturalizovalo dlh súkromných veriteľov a euro sa vrátilo nad hranicu 1,30 voči USD aj napriek ratingovému downgradu viacerých krajín od ratingovej agentúry Standard and Poors. Aj napriek týmto pozitívnym znakom je však situácia naďalej vážna, ekonomiky problémových krajín stále zápasia so štrukturálnymi problémami, a preto pozitívny trhový sentiment môže byť len krátkodobý. Nasvedčuje tomu neštandardne fungujúci medzibankový trh, či nutnosť realizovať mimoriadne opatrenia ECB na dodanie likvidity.
Menová politika väčšiny hlavných centrálnych bánk bola v roku 2011 naďalej silno expanzívna s krátkodobou výnimkou na strane ECB. Kľúčová centrálna banka, americký FED, po niekoľkonásobnom znižovaní držal svoje úrokové sadzby na rekordne nízkych úrovniach počas celého roku 2011. Kľúčová úroková sadzba FED-u sa tak nezmenila od decembra 2008 a zotrvala na úrovni 0,25 %. Po dvoch kolách kvantitatívneho uvoľňovania realizovaného najmä nákupom dlhopisov na sekundárnom trhu začal FED v priebehu roka 2011 s operáciou „twist“ (často označovanou aj ako tretie kolo kvantitatívneho uvoľňovania), ktorej cieľom bolo zamedziť rastu dlhodobých úrokov napriek nárastu deficitu, čiastočne oslabiť dolár a mierne zvýšiť infláciu. Na rozdiel od FED-u, ECB v priebehu roka 2011 svoju základnú refinančnú sadzbu zvýšila spolu o 0,5 p.b. pod tlakom obáv z inflácie. Základná úroková sadzba tak stúpla na 1,5 %. V druhej polovici roka, po výmene na pozícii guvernéra, pristúpila ECB k opätovným zníženiam sadzby, ktorú navrátila na 1 %, kde sa nachádzala na začiatku roka.
Priemerný nominálny výmenný kurz eura voči americkému doláru medziročne mierne zhodnotil z úrovne 1,35 EUR/USD na 1,29 EUR/USD. Vývoj počas roka 2011 bol však relatívne volatilný a euro sa väčšinu roka nachádzalo na silnejších úrovniach až okolo úrovne 1,4. Ku koncu roka euro oslabilo až pod hranicu 1,3 najmä pod vplyvom hroziaceho bankrotu Grécka, klesajúcim úrokovým sadzbám a použitiu neštandardných nástrojov menovej politiky.
1.2. Základné ekonomické ukazovatele SR
Rok 2011 znamenal pre slovenskú ekonomiku pokračovanie ekonomického rastu. V dôsledku fiškálnej konsolidácie však rast oproti predchádzajúcemu roku mierne spomalil. Rastu HDP Slovenska pomohol zahraničný dopyt a investície, domáca spotreba však stagnovala a verejná spotreba ťahala rast HDP nadol v súlade s úspornými opatreniami. Oživenie rastu sa zároveň len veľmi pomaly premietalo do tvorby nových pracovných miest, čo spolu s vysokou mierou nezamestnanosti prispievalo k slabému rastu spotreby domácností.
1.2.1.Vývoj HDP a jeho štruktúra
Po 4,2 % - nom raste HDP v roku 2010 priniesol rok 2011 mierne spomalenie. Ekonomika SR vzrástla o 3,3 %, čo ju zaradilo na druhé miesto najrýchlejšie rastúcich ekonomík v eurozóne (po Estónsku). Spomalenie bolo do značnej miery spôsobené konsolidáciou verejných financií, ktorá negatívne zasiahla cenovú hladinu, trh práce a všetky zložky domáceho dopytu.
Z hľadiska štruktúry dopytu sa na raste ekonomiky Slovenska okrem čistého exportu (príspevok 5,5 p.b.) pozitívne podieľali aj nové investície (príspevok 1,3 p.b.), ktoré si vyžiadala príprava na spustenie výroby nových kapacít v automobilovom priemysle a v menšej miere aj výstavba diaľnic. Najvyšší záporný príspevok predstavovala zmena stavu zásob (-2 p.b.). Opatrenia fiškálnej konsolidácie sa prejavili v nižšej spotrebe domácností a verejnej správy. Domácnosti minuli na svoju spotrebu o 0,4 % menej ako v predchádzajúcom krízovom roku, pričom najviac klesli výdavky za potraviny a nealkoholické nápoje. Pod prepad spotreby sa spolu s pomalým oživovaním trhu práce podpísala aj nízka spotrebiteľská dôvera, ktorá aj napriek prepadu disponibilného dôchodku držala mieru úspor na relatívne vysokej úrovni. Najviac zo všetkých zložiek poklesla spotreba verejnej správy (reálne o 3,5 %), ktorá bola negatívne zasiahnutá konsolidačnými opatreniami najmä v prípade nákupov tovarov a služieb.
Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek | |||||||
reálny rast v % | 2009 | 2010 | 2011 |
|
| ||
HDP | -4,9 | 4,2 | 3,3 | ||||
z toho: | |||||||
Konečná spotreba domácností | 0,2 | -1,1 | -0,4 | ||||
Konečná spotreba ver. správy | 6,1 | 1,1 | -3,5 | ||||
Tvorba hrubého fixného kapitálu | -19,7 | 12,4 | 5,7 | ||||
Vývoz výrobkov a služieb | -15,9 | 16,5 | 10,8 | ||||
Dovoz výrobkov a služieb | -18,1 | 16,3 | 4,5 | ||||
Zdroj: ŠÚ SR |
|
|
| Zdroj: ŠÚ SR |
Rast ekonomiky v roku 2011 bol taký ako sa pôvodne predpokladalo pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na rok 2011, avšak štruktúra rastu ťahaná najmä zahraničným dopytom a investíciami bola pre plnenie daňových príjmov nepriaznivá. Oproti predpokladom rozpočtu sa vyvíjali horšie všetky makroekonomické základne daní. Z hľadiska vývoja verejných financií celkový vývoj ekonomiky vytváral pre plnenie daňových príjmov v roku 2011 negatívne riziká.
Porovnanie skutočnosti za rok 2011 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2011-2013 | |||
v %, ak nie je uvedené inak | Rozpočet 2011 | Skutočnosť | Rozdiel v p.b. |
Hrubý domáci produkt, reálny rast | 3,3 | 3,3 | 0,0 |
Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur | 70,2 | 69,1 | -1,1 |
Konečná spotreba domácností, reálny rast | 0,4 | -0,4 | -0,8 |
Konečná spotreba domácností, nominálny rast | 3,9 | 3,4 | -0,5 |
Priemerná mesačná mzda, reálny rast | 0,0 | -1,6 | -1,6 |
Priemerná mesačná mzda, nominálny rast | 3,7 | 2,2 | -1,5 |
Rast zamestnanosti (štatistické zisťovanie) | 1,2 | 1,5 | 0,3 |
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien, priemerný rast | 3,5 | 4,1 | 0,6 |
Zdroj: Ministerstvo financií SR |
1.2.2. Cenový vývoj a inflácia
Priemerná ročná miera inflácie podľa národnej metodiky (index rastu spotrebiteľských cien CPI) dosiahla v roku 2011 úroveň 3,9 % a harmonizovaný index HICP 4,1 % (metodika podľa Eurostatu). Po veľmi nízkej úrovni inflácie v roku 2010 (1 %), ktorá bola ovplyvnená oslabením globálneho dopytu, spotrebiteľské ceny na Slovensku v roku 2011 pomerne výrazne rástli (3,9 %). Inflačný vývoj na Slovensku bol v roku 2011 aj naďalej ovplyvnený vývojom vonkajších faktorov ako rast cien potravín na svetových trhoch a vyššími cenami ropy, ktoré spôsobili výnimočné zvýšenie ceny plynu (o 6,9 %) od júla 2011.
Štruktúra celkovej inflácie (% rast) |
| Vývoj jadrovej inflácie a regulovaných cien (% rast) |
|
|
|
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR |
| Zdroj: ŠÚ SR, MF SR |
Počas roka 2011 vplývali na priebeh inflácie viaceré protichodné faktory. Na jednej strane pôsobili faktory zmierňujúce priemernú ročnú infláciu – medzi ne sa radia doznievajúce efekty v dôsledku hospodárskej krízy, nízka spotreba domácností. Na druhej strane sa prejavili faktory zdvíhajúce infláciu, ktorými sú najmä jednorazové efekty (zvýšenie DPH z 19 % na 20 % a ďalšie úsporné opatrenia vlády) a postupný nárast cien komodít a potravín najmä v prvej polovici roka. Ozdravné opatrenia vlády celkovo prispeli k rastu priemerných cien o 0,9 p.b., pričom najväčší príspevok (0,5 p.b.) má dočasné zvýšenie základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %.
Priemyselní výrobcovia vo svete, ale aj na Slovensku, boli ovplyvnení v úvode roka relatívne vysokými cenami ich vstupov. V eurozóne dosiahol rast cien PPI v marci až 6,8 %. Najvyšší rast cien bol v odvetví koksu a rafinovaných ropných produktov, a to v priemere za celý rok až
o 30,1 % v dôsledku vysokého rastu cien ropy na svetových trhoch. V závere roka 2011 sa však ceny mnohých komodít ustálili a po dobrej úrode došlo k poklesu cien väčšiny potravinárskych komodít. I napriek silným inflačným tlakom zo zahraničia sa rast cien indexu tuzemských cien priemyselných výrobcov (PPI) pohyboval na relatívne nízkej úrovni a priemerná medziročná dynamika dosiahla 2,7 %. Index cien tuzemských priemyselných výrobcov bol v roku 2011 hneď po Malte najnižší v celej eurozóne (eurozóna dosiahla rast 5,9 %). Rast cien výrobcov na rozdiel od spotrebiteľskej inflácie dosiahol najvyššie hodnoty v rámci roka vo februári 2011 (3,4 %), po ktorom nasledoval pozvoľný pokles cenovej inflácie priemyselných výrobcov.
1.2.3. Vývoj na trhu práce
Trh práce bol v roku 2011 charakterizovaný dlho očakávaným oživením ekonomiky. Podľa metodiky VZPS11) Výberové zisťovanie pracovných síl vykonávané ŠÚ SR) narástol počet nových pracovných miest skoro o 35 tisíc, čo predstavuje rast na úrovni 1,5 %. Rast pracovných miest sa sústredil predovšetkým do priemyslu a trhových služieb, ktoré najviac utrpeli počas krízy. Naopak v rámci znižovania deficitu verejných financií prišlo
k prepúšťaniu vo verejnej správe a štátnych podnikoch v celkovom počte 6 625 osôb.22) Podľa podnikového výkazníctva SK NACE Rev. 2) Napriek celkovému rastu zamestnanosti, zostáva jej úroveň ďaleko za predkrízovou úrovňou. Kým produkčná stránka ekonomiky dosiahla svoju predkrízovú úroveň už v roku 2010, zamestnanosti stále chýba skoro 40 tisíc osôb. V roku 2011 tak naďalej rástla produktivita práce ako aj počet odpracovaných hodín na zamestnanca.
Priemerná nominálna mzda dosiahla v roku 2011 rast na úrovni 2,2 %, čo predstavuje spomalenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2010: 3,2 %). Hlavnými dôvodmi nízkeho rastu miezd bolo znižovanie platov vo verejnej správe a neistota ohľadom budúceho vývoja na konci roka, ktorá sa premietla do nízkeho vyplácania koncoročných odmien. Priemerná nominálna mesačná mzda v ekonomike za rok 2011 dosiahla hodnotu 786 eur (2010: 769 eur). Pri nízkom raste nominálnej mzdy sa reálna mzda prepadla o 1,6 %.
1.2.4. Platobná a obchodná bilancia
Podľa údajov o vývoji platobnej bilancie SR možno konštatovať, že deficit bežného účtu sa v roku 2011 výrazne zlepšil na 0,1 % HDP v porovnaní s 2,5 % v roku 2010. Deficit bežného účtu je do značnej miery krytý finančným účtom prostredníctvom prílevu priamych zahraničných investícií. Za zlepšením salda bežného účtu stojí predovšetkým výrazne aktívne saldo obchodnej bilancie a mierne zlepšenie deficitu bilancie služieb a transferov. Saldo výnosov sa však naopak mierne zhoršilo.
Vývoj bežného účtu platobnej bilancie v roku 2011 podľa jeho zložiek (priemer za 12m, % HDP) |
|
Zdroj: NBS, ŠÚ SR |
Prebytok obchodnej bilancie sa oproti roku 2010 výrazne zvýšil. V absolútnom vyjadrení dosiahla v roku 2011 výška prebytku bilancie tovarov hodnotu 2 441,9 mil. eur (3,5 % HDP), čo predstavuje nárast oproti roku 2010 o 1 663,3 mil. eur (z úrovne 1,2 % HDP). Export tovarov dosiahol v nominálnom vyjadrení rast 16,9 %. Rast zaznamenali všetky významné zložky exportu – výroba automobilov, elektrotechniky aj kovov. Rast importu dosiahol za rok 2011 iba 13,6 %, pričom najpomalšie rástol dovoz kapitálových tovarov, čo odráža obavy z budúceho vývoja. Podľa predbežných údajov sa oproti roku 2010 ceny dovozov tovarov a služieb zvýšili o 4,0 % a ceny vývozov o 5,3 %.
2. Výsledok hospodárenia rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95
Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku33) Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) zaviedlo od roku 2009 podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú plánované a skutočné výsledky dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka a druhýkrát do 1. októbra bežného roka. Do 1. apríla bežného roka sa predloží odhad skutočného schodku za uplynulý rok a do 1. októbra bežného roka aktuálny schodok za uplynulý rok. V zmysle tejto zásady je potrebné všetky údaje uvedené v nasledujúcom texte chápať ako predbežné, ktoré môžu byť v období do 1. októbra tohto roka revidované a budú súčasťou súhrnnej výročnej správy, ktorú podľa • 29a zákona č 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov predloží MF SR vláde do 31. 10. 2012 a vláda Národnej rade SR do 20. 11. 2012.
Podľa metodiky ESA 95 uplatňovanej Eurostatom hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2011 so schodkom -4,8 % HDP a dlh verejnej správy dosiahol k 31. 12. 2011 43,3 % HDP.
V týchto číslach sú zahrnuté dva významné jednorazové vplyvy: vykázanie dlhov železničných spoločností a zdravotníckych zariadení za roky 2008 až 2010 v celkovej výške 574 382 tis. eur (negatívny vplyv na schodok: 0,8 % HDP) a daň z pridanej hodnoty uhradená konzorciom GRANVIA pri výstavbe rýchlostnej cesty R1 v celkovej výške 173 639 tis. eur (pozitívny vplyv na schodok 0,2 % HDP). Bez týchto jednorazových vplyvov by bol schodok financií verejnej správy za rok 2011 vo výške 4,2 % HDP.
Vývoj základných ukazovateľov financií verejnej správy v rokoch 2009 až 2011
Ukazovateľ | m. j. | 2009 | 2010 | 2011 |
ESA schodok | tis. eur | -5 021 953 | -5 047 028 | -3 326 566 |
%HDP | -8,00 | -7,68 | -4,82 | |
Maastrichtský dlh | tis. eur | 22 331 285 | 26 998 378 | 29 911 262 |
%HDP | 35,56 | 41,07 | 43,31 | |
HDP v bežných cenách. | tis. eur | 62 795 200 | 65 743 500 | 69 058 194 |
Zdroj: Štatistický úrad SR, Ministerstvo financií SR
Údaje za rok 2010, 2009 sú na základe jesennej notifikácie, potvrdené Eurostatom
Z hľadiska porovnania dosiahnutých výsledkov hospodárenia verejných financií s rozpočtovanými (schodok: 4,9 % HDP) boli najvýznamnejšie rozdiely zaznamenané v týchto oblastiach:
· celkový pozitívny vplyv na schodok financií verejnej správy v porovnaní s rozpočtom v hodnote 1 243 192 tis. eur je tvorený hlavne úsporou na spolufinancovaní európskych zdrojov (227 308 tis. eur), zlepším pozície verejných financií vplyvom hospodárenia Sociálnej poisťovne (185 566 tis. eur), vyššími nedaňovými príjmami vrátane príjmov za predĺženie licencie telekomunikačným operátorom (168 404 tis. eur) a úsporou výdavkov na obsluhe štátneho dlhu (156 546 tis. eur). K pozitívnemu vývoju schodku prispeli aj vyššie príjmy z dividend, úspora výdavkov verejného zdravotného poistenia, zlepšenie hospodárenia obcí a vyšších územných celkov ako aj úspora na odvode Slovenskej republiky do rozpočtu EÚ.
· celkový negatívny vplyv na schodok financií verejnej správy v porovnaní s rozpočtom
v hodnote 720 081 tis. eur bol spôsobený hlavne prekročením základných výdavkov na chod štátu vrátane výdavkov na zmluvné vzťahy so železničnými spoločnosťami (199 566 tis. eur) a výpadkom daňových príjmov štátneho rozpočtu vo výške 147 996 tis. eur. Ďalšími položkami zhoršujúcimi schodok rozpočtu verejnej správy bolo zohľadnenie záväzkov zdravotníckych zariadení a železničných spoločností za rok 2011, nerealizácia emisných kvót a zhoršenie hospodárenia príspevkových organizácií štátu, príspevkových organizácií obcí a príspevkových organizácií vyšších územných celkov.
Osobitný negatívny vplyv vo výške 401 743 tis. eur súvisí s oddlžením zdravotníckych zariadení a započítaním záväzkov voči železniciam z minulých rokov (574 382 tis. eur) a presunutím uskutočnenej úhrady za vystavanú rýchlostnú cestu R1 vo výške zaplatenej DPH do budúcich rokov (-173 639 tis. eur).
Údaje za skutočnosť roku 2011 je treba chápať ako predbežné, pretože sú spracované na základe výkazov, ktoré o svojom hospodárení v roku 2011 predložili jednotlivé subjekty verejnej správy, ale ktoré neprešli schvaľovacím procesom. Definitívne údaje za rok 2011 bude možné prezentovať po spresnení týchto výsledkov na základe vykonaných auditov a po získaní definitívnych údajov pre časové rozlíšenie daní a poistného za rok 2011 z Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Rozhodujúce bude stanovisko Eurostatu pri notifikácii výsledkov roku 2011 v októbri 2012.
2.1. Súhrnné výsledky hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 95
Výsledky hospodárenia subjektov verejnej správy, vyčíslené v metodike ESA 95, boli v roku 2011 nasledovné:
Druh verejného rozpočtu (v tis. eur) | 2010 | 2011 | ||
Skutočnosť | Rozpočet1) | Skutočnosť2) | Rozdiel | |
| 1 | 2 | 3 | 4=3-2 |
Verejná správa spolu | -5 047 028 | -3 448 934 | -3 326 566 | 122 368 |
Štátny rozpočet3) | -4 254 797 | -3 706 502 | -3 528 043 | 178 459 |
Štátne fondy spolu | 98 904 | 301 821 | 190 486 | -111 335 |
Fond národného majetku SR | -213 270 | -22 488 | -287 681 | -265 193 |
Slovenský pozemkový fond | 2 258 | 5 913 | 10 210 | 4 297 |
Slovenská konsolidačná, a.s. | -13 024 | -2 777 | -5 844 | -3 067 |
Verejné vysoké školy | -38 134 | 306 | 2 169 | 1 863 |
Úrad pre dohľad nad zdrav. starostlivosťou | 311 | 174 | 2 040 | 1 866 |
Ústav pamäti národa | -31 | 0 | -16 | -16 |
Slovenské nár. stredisko pre ľud. práva | 7 | 0 | -6 | -6 |
Rozhlas a televízia Slovenska | -14 615 | -676 | 24 529 | 25 205 |
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu | 158 | -85 | 35 | 120 |
RTVS, s. r. o. | -23 | -400 | 223 | 623 |
Tlačová agentúra SR | 130 | 0 | -161 | -161 |
Audiovizuálny fond | 1 374 | 0 | 859 | 859 |
Vyššie územné celky | -24 279 | -60 028 | -5 785 | 54 243 |
Obce | -541 954 | -75 859 | 29 529 | 105 388 |
Neziskové organizácie. obcí zaradené do sektora | -2 600 | 0 | 2 544 | 2 544 |
Sociálna poisťovňa | 67 297 | 91 419 | 173 513 | 82 094 |
Verejné zdravotné poistenie | -88 591 | 14 000 | 107 028 | 93 028 |
Príspevkové organizácie zaradené do sektora spolu | -26 149 | 6 248 | -42 195 | -48 443 |
z toho: štátne | -8 748 | - 225 | -18 295 | -18 070 |
obecné | -19 081 | 1 494 | -11 990 | -13 484 |
vyšších územných celkov | 1 680 | 4 979 | -11 910 | -16 889 |
Hrubý domáci produkt v bežných cenách | 65 743 500 | 70 173 604 | 69 058 194 | -1 115 406 |
Pomer schodku verejnej správy z HDP v % | -7,68 | -4,91 | -4,82 | 0,09 |
1) Schválený rozpočet zo 6. októbra 2010.
2) Údaje za skutočnosť 2011 sú predbežné.
3) Vrátane štátnych finančných aktív a mimorozpočtových účtov.
Zdroj: Ministerstvo financií SR
V porovnaní so záverečným účtom verejnej správy za rok 201044) Záverečný účet verejnej správy SR za rok 2010, materiál na rokovanie NR SR, č. UV-15015/2011, jún 2011) sa údaje za skutočnosť roku 2010 revidovali počas tzv. jesennej notifikácie. Pri revízii sa zohľadnilo najmä:
· aktualizácia časového rozlíšenia daňových príjmov a sociálnych príspevkov,
· vylúčenie negatívneho vplyvu prevzatých záväzkov nemocníc a záväzkov vlády voči železničným spoločnostiam za rok 2010 a ich presunutie do roku 2011 na základe rozhodnutia Eurostatu pri notifikovaní výsledkov v októbri 2011,
· spresnenie stavu pohľadávok a záväzkov subjektov verejnej správy na základe údajov z definitívnych výkazov za rok 2010.
V roku 2011 dosiahlo celkové hospodárenie s verejnými financiami schodok vo výške
3 326 566 tis. eur, t.j. 4,82 % z HDP. Skutočne dosiahnutý schodok bol nižší oproti rozpočtovanej hodnote o 122 368 tis. eur.
Najvýznamnejšie vplyvy, ktoré v priebehu roka 2011 ovplyvňovali plnenie rozpočtovaného schodku, poskytuje nasledovný prehľad.
Pozitívne a negatívne vplyvy na plnenie rozpočtovaného schodku verejnej správy v roku 2011
Ukazovateľ (v tis. eur) | Skutočnosť 2011 |
Špecifické vplyvy | -400 743 |
oddlženie zdravotníckych zariadení a započítanie záväzkov voči železniciam z min. rokov znížené o sumu 59 068 tis. eur, ktorú z oddlženia zdravotníctva získala Sociálna poisťovňa | -574 382 |
presunutie uskutočnenej úhrady za vystavanú R1 vo výške zaplatenej DPH do budúcich rokov | 173 639 |
Pozitívne vplyvy | 1 243 192 |
úspora na spolufinancovaní s prostriedkami EÚ | 227 308 |
zlepšenie pozície verejných financií vplyvom hospodárenia Sociálnej poisťovne | 185 566 |
v tom: lepší výber príjmov z poistného(10 124 tis. eur) a nedaňových príjmov (5 271 tis. eur) | 15 395 |
nižšie výdavky poistenia (109 250 tis. eur) a správneho fondu (15 913 tis. eur) | 125 163 |
ostatné úpravy vrátane zmeny stavu pohľadávok a záväzkov | 45 008 |
ostatné nedaňové príjmy ŠR | 168 404 |
v tom: príjmy za predĺženie licencie telekomunikačným operátorom | 88 460 |
granty a transfery (zároveň zvyšujú v rovnakom objeme výdavky ŠR) | 37 831 |
príjmy z výberu príspevku za dovoz núdzových zásob ropy a ropných výrobkov | 20 730 |
úspora výdavkov na obsluhu štátneho dlhu | 155 546 |
príjmy z dividend v štátnom rozpočte a v štátnych finančných aktívach | 150 440 |
úspora výdavkov verejného zdravotného poistenia | 115 900 |
zlepšenie hospodárenia obcí | 105 388 |
úspora na odvode SR do EÚ | 80 397 |
zlepšenie hospodárenia VÚC | 54 243 |
Negatívne vplyvy | -720 081 |
prekročenie základných výdavkov na chod štátu | -199 566 |
v tom: výdavky na zmluvy pre ŽSR a ŽSSK | -135 627 |
výdavky na súdne spory MV SR | -24 018 |
oddlženie Rozhlasu a televízie Slovenska | -19 500 |
výpadok daňových príjmov v štátnom rozpočte | -147 996 |
prevzatie záväzkov zdravotníckych zariadení v roku 2011 | -100 338 |
nerealizovanie predaja emisných kvót | -100 000 |
záväzky vzniknuté v roku 2011 voči železničným spoločnostiam | -90 917 |
zhoršenie hospodárenia príspevkových organizácií v pôsobnosti štátu, obcí a VÚC | -48 443 |
ostatné negatíva | -32 821 |
Spolu vplyvy | 122 368 |
Zdroj: Ministerstvo financií SR
Z nasledujúceho prehľadu je vidieť, že pozitívne plnenie rozpočtovaného schodku bolo dosiahnuté vyšším prekročením rozpočtu príjmov ako výdavkov. Kým rozpočet príjmov sa prekročil
o 305 957 tis. eur, rozpočet výdavkov len o 183 589 tis. eur.
Plnenie rozpočtu príjmov a výdavkov verejnej správy za rok 2011
Položka (v tis. eur) | Rozpočet | Skutočnosť | Rozdiel |
| 1 | 2 | 3 =2-1 |
Príjmy spolu podľa ESA 95 | 23 352 477 | 23 658 434 | 305 957 |
z toho: daňové a poistné | 19 614 845 | 19 583 360 | -31 485 |
nedaňové | 2 232 104 | 2 901 434 | 669 330 |
granty a transfery | 1 505 528 | 1 173 640 | -331 888 |
Výdavky spolu podľa ESA 95 | 26 801 411 | 26 985 000 | 183 589 |
z toho: bežné | 22 947 542 | 24 224 174 | 1 276 632 |
kapitálové | 3 853 869 | 2 760 826 | -1 093 043 |
Schodok podľa ESA 95 | -3 448 934 | -3 326 566 | 122 368 |
Zdroj: Ministerstvo financií SR
Pozitívny výsledok plnenia rozpočtu celej verejnej správy v roku 2011 bol dosiahnutý predovšetkým pozitívnym plnením rozpočtu kvantitatívne rozhodujúcich subjektov verejnej správy. V nasledujúcom prehľade sú uvedené rozdiely medzi dosiahnutou skutočnosťo