1 

PREDKLADACIA SPRÁVA 

Predkladaný materiál obsahuje text Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou (ďalej len „zmluva“).  

Zmluva upravuje vzťahy medzi akcionármi medzinárodnej finančnej inštitúcie, ktorá sa bude nazývať Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „EMS“) a podmienky poskytovania podpory pre stabilitu v prospech členov EMS, ktorí majú závažné finančné problémy, alebo im takéto problémy hrozia, ak je to nevyhnutné na ochranu finančnej stability eurozóny ako celku a jednotlivých členských štátov. Táto zmluva podlieha ratifikácii, schváleniu alebo prijatiu zo strany signatárov. Jej signatármi sú členské štáty eurozóny.  

Zmluva nadobúda platnosť dňom, keď budú ratifikačné listiny, listiny o schválení alebo prijatí uložené signatármi, ktorých primárne upísané akcie predstavujú najmenej 90 % z celkového počtu upísaných akcií uvedených v prílohe II zmluvy. V prípade potreby sa zoznam členov EMS upraví. Kľúč v prílohe I sa potom prepočíta a celkové schválené základné imanie v článku 8 ods. 1 a v prílohe II ako aj počiatočná celková úhrnná nominálna hodnota splatených akcií v článku 8 ods. 2 sa zodpovedajúcim spôsobom zníži. 

Zmluva nadobudne platnosť pre každého signatára, ktorý následne uloží svoju ratifikačnú listinu, listinu o schválení alebo prijatí, deň nasledujúci po dni uloženia.  

Zmluva umožňuje pristúpenie nových členov do EMS. Členstvo v EMS je otvorené ostatným členským štátom Európskej únie, a to od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Rady Európskej únie prijatého v súlade s článkom 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) o zrušení ich výnimky z prijatia eura. Noví členovia EMS sa v súlade s článkom 44 prijímajú za rovnakých podmienok ako súčasní členovia EMS. Nový člen pristupujúci k EMS po jeho zriadení dostane akcie EMS výmenou za svoj podiel na základnom imaní EMS vypočítaný na základe kľúča na určenie príspevkov, ktorý je stanovený v článku 11. 

EMS tvorí súčasť druhej vlny balíka opatrení určených na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny samotnej. Za cieľ si kladie nahradiť Európsky finančný stabilizačný nástroj (ďalej len „EFSF“) v poskytovaní stabilizačnej pomoci, nakoľko tento svoju funkciu k júnu 2013 ukončí. EMS bude založený ako medzivládna organizácia založená na základe medzivládnej zmluvy. EMS bude samostatnou organizáciou, napojenou na Európsku úniu prostredníctvom spolupráce s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou, pričom v prípade, že tak Rada guvernérov EMS rozhodne, jej bude predsedať predseda Euroskupiny. Toto napojenie EMS na Európsku úniu umožní upravený článok 136 ods. 3 ZFEÚ. 

EMS bude mať sídlo v Luxemburgu s možnosťou vytvoriť si kontaktný úrad aj v Bruseli. EMS bude požívať, podobne ako EFSF, oslobodenie od daní vo všetkých jeho členských krajinách a zároveň bude EMS ako organizácia, jej personál v určenom rozsahu a jej majetok požívať imunitu. O sporoch vo výklade zmluvy bude rozhodovať Súdny dvor Európskej únie. Zmluva bude zároveň napojená na pripravovanú zmluvu o posilnenej fiškálnej únie, ktorá si kladie za cieľ vytvoriť užšiu fiškálnu spoluprácu, zaviesť dlhové brzdy pre členské krajiny eurozóny, ako aj stanoviť pravidlá pre postupné znižovanie deficitov ich verejných financií. Člen EMS, ktorý má záujem požiadať o program finančnej pomoci, musí Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii podpísať a ratifikovať ju v nej stanovenom čase. 

EMS bude rozhodovať prostredníctvom Rady guvernérov, pričom guvernérmi budú ministri financií členských krajín, Správnej rady EMS a generálneho riaditeľa. O poskytnutí finančnej pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude rozhodovať jednohlasne, vo výnimočných prípadoch, kedy bude vážne narušená stabilita eurozóny núdzovou procedúrou, ktorá vyžaduje 85 % väčšinu. Každý členský štát bude môcť menovať okrem guvernéra aj jedného jeho alternáta, pričom menovania je možné okamžite odvolať. Riaditeľ a jeho alternát za členskú krajinu bude vybratý spomedzi kompetentných ľudí s adekvátnymi ekonomickými a finančnými znalosťami. Riaditeľa a jeho alternáta je rovnako možné kedykoľvek odvolať. Každodenný chod EMS bude zabezpečovať generálny riaditeľ, ktorého vyberie Rada guvernérov. Bude vedúcim pracovníkom EMS ako aj konajúcim orgánom spoločnosti podpisujúcim zmluvy EMS na základe rozhodnutí Správnej rady EMS. 

Na rozdiel od EFSF, ktorý fungoval na báze záruk, sa do EMS bude prispievať priamo, formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti, ktoré bude predstavovať 700 mld. eur. Z toho 80 mld. eur bude vo forme splatených akcií a zvyšných 620 mld. eur záruk vo forme akcií splatných na vyzvanie. V prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 mld. eur absorbovaním strát spoločnosti, Správna rada EMS vyzve na jeho splatenie jednoduchou väčšinou. Tento proces sa týka iba poklesu splateného imania pod úroveň schváleného zaplateného imania, ktorý by mal v prípade jeho nedoplnenia za následok stratu „AAA“ ratingu EMS. Druhou formou výzvy na úhradu upísaného imania je výzva generálneho riaditeľa. Ten vyzve na splatenie schváleného nesplateného imania ak je to potrebné k zabráneniu omeškania EMS v platení povinností voči svojim veriteľom. Členovia EMS sú takúto výzvu na úhradu príspevku povinní splatiť do siedmich dní od doručenia výzvy generálneho riaditeľa. 

Straty EMS sa však v prvom rade budú kryť z rezervného fondu, do ktorého poputujú výnosy z finančných operácií EMS alebo sankčné poplatky členov eurozóny za neplnenie finančnej disciplíny. 

Medzi zásady poskytnutia finančnej pomoci patrí prísna podmienenosť hospodárskej politiky prijímateľského štátu, ako aj zavedenie doložiek spoločného postupu (tzv. „collective action clause“ alebo „CAC“) do dlhopisov vydaných členskými štátmi eurozóny od 1. januára 2013. Nebude sa teda uplatňovať retroaktívne na nesplatenú časť dlhopisov vydaných pred rokom 2013. 

Žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci sa adresuje predsedovi rady guvernérov, ktorý následne poverí Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku, aby zhodnotila riziká a možnosti poskytnutia takejto pomoci. O poskytnutí finančnej pomoci rozhoduje Rada guvernérov jednohlasne. Zdržanie sa hlasovania nebráni prijatiu rozhodnutia na základe vzájomnej dohody. Európska komisia v spolupráci s Európskou centrálnou bankou a MMF následne dohodne memorandum o porozumení, ktoré obsahuje konkrétne detaily pomoci. Dohodu o poskytnutí finančnej pomoci schvaľuje správna rada EMS. Komisia a ak je to možné, aj Európska centrálna banka a MMF sledujú dodržiavanie podmienok poskytnutia finančnej pomoci. Preventívnu pomoc poskytuje EMS vo forme úverových liniek a okrem štandardných úverov tak, ako sme ich poznali u EFSF, bolo EMS doplnené o balík dlhových nástrojov, ktoré získalo aj EFSF po svojej zmene. EMS teda môže členskému štátu poskytnúť úver na rekapitalizáciu svojich finančných inštitúcií a realizovať intervencie na primárnych aj sekundárnych trhoch. Každý druh nástroja je podmienený podpísaním Memoranda o porozumení a Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci s prílohou reflektujúcou špecifiká konkrétnej formy tejto pomoci. 

Prostriedky na poskytnutie pomoci sa použijú zo základného imania EMS. Ručenie, resp. ručiteľské prísľuby sa vzťahujú len na záväzok prispieť na zvýšenie základného imania EMS. Dôležité je spomenúť, že EMS spolu s MMF bude používať prednostné postavenie veriteľa (tzv. „preferred creditor status“) voči ostatným veriteľom.  

EMS, ak tak rozhodne Správna rada EFSF, môže prevziať majetok a činnosť EFSF, pričom v čase súbežného fungovania obidvoch týchto subjektov ich spoločná efektívna úverová kapacita nepresiahne 500 mld. eur. Okrem toho môže rada guvernérov rozhodnúť, že záväzky EFSF po poskytnutí finančnej pomoci členovi EMS podľa dohody s týmto členom prevezme EMS, ak sa uvedené záväzky týkajú neuhradených a kapitálovo nekrytých častí úverových nástrojov. Po podpísaní Zmluvy o EMS a pred jej vstupom do platnosti ešte Rada guvernérov prehodnotí to, či stanovená úverová kapacita postačuje a prípadne ju môže navýšiť. 

Zmluvu za Slovenskú republiky podpísal Ivan Korčok, stály predstaviteľ SR pri EÚ, veľvyslanec dňa 2. februára 2012 v Bruseli. 

Zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Podľa článku 7 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred ratifikáciou zmluvy vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na jej vykonateľnosť a záväznosť z hľadiska záväzkov zaplatiť upísané akcie bude potrebné vytvoriť nový legislatívny rámec v značne širšom spektre než bol pôvodný zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmluva nemá prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky.  

Slovenská republika bude musieť do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho zákona uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 mil. eur a následne počas roka 2012 (predpokladáme október) druhú splátku vo výške 131,84 mil. eur. V priebehu rokov 2013 a 2014 by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 eur.  

Na úhradu prvej splátky vo výške 131,84 mil. eur sa použijú štátne finančné aktíva, a to bez potreby ich posilnenia prostredníctvom zvýšenia zdrojov financovania štátneho dlhu podľa zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách). Toto upísanie kapitálu splatného na vyzvanie, z pohľadu metodiky ESA 95, nebude mať vplyv na schodok alebo dlh verejných financií. Podľa metodiky ESA 95 bude uvedená suma zaznamenaná ako finančná operácia bez vplyvu na schodok rozpočtu verejnej správy a verejný dlh. 

Pokiaľ ide o ďalšie splátky základného imania a prípadnej výzvy na splatenie kapitálu na vyzvanie bude potrebné zvýšiť objem zdrojov financovania štátneho dlhu podľa zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách. Táto skutočnosť bude mať negatívny vplyv na výšku štátneho dlhu Slovenskej republiky. 

Na rozdiel od EFSF bude mať EMS iné postavenie. V prípade EFSF ide o obchodnú spoločnosť a preto akékoľvek finančné pomoci poskytnuté dlžníckym členským štátom eurozóny prostredníctvom EFSF sú zaúčtované ako úvery poskytnuté veriteľskými členskými štátmi eurozóny. Naproti tomu sa o EMS bude účtovať ako o medzinárodnej inštitúcii, podobnej akou je Medzinárodný menový fond. Finančné pomoci poskytnuté z EMS budú zaúčtované ako priame úvery tejto medzinárodnej inštitúcie. Riziko nesplatenia zdrojov, ktoré si požičia EMS, bude znášať samotné EMS, nie jeho akcionári. Z toho dôvodu nebudú finančné pomoci poskytnuté EMS priamo presmerované na národné účty veriteľských členských štátov eurozóny a nebudú tak zvyšovať ich dlh verejnej správy.