3 

Predkladacia správa 

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 171 z 9. mája 2012 vyslovila súhlas s návrhom na schválenie zmien Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá umožní banke vykonávať operácie v krajinách južného a východného Stredozemia a s návrhom na schválenie zmeny Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá umožní využívanie špeciálnych fondov v prijímajúcich krajinách a v potenciálnych prijímajúcich krajinách (ďalej len „zmeny Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj“). 

V tejto súvislosti sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá materiál „Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj“. 

Európska banka pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) je medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorá vznikla na základe Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „Dohoda o založení banky“ alebo „DZB“) podpísanej v Paríži 29. mája 1990 a vstúpila do platnosti 28. marca 1991. Dňa 15. októbra 2006 vstúpil do platnosti Dodatok k Dohode o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj v súvislosti s prijatím Mongolska medzi prijímateľské krajiny EBOR. Akcionármi (členmi) EBOR je 63 krajín, samostatný vklad má Európska únia (ďalej len „EÚ“) a Európska investičná banka. 

Udalosti v roku 2011 v krajinách Stredozemia si od EÚ vyžadujú rozsiahlu politickú reakciu. Európska komisia a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová predložili v marci 2011 spoločné oznámenie Spoločné oznámenie „Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím“, KOM(2011) 200 z 8. marca 2011. Rozšírenie mandátu EBOR na južných a východných susedov taktiež podporila Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť spoločnom oznámení „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“, KOM(2011) 303 z 25. mája 2011., v ktorom sa naznačila silná politická a hospodárska podpora Európskej únie tomuto regiónu vrátane možnosti rozšírenia mandátu EBOR, ktorý by sa vzťahoval aj na krajiny južného susedstva, a to v nadväznosti na jej skúsenosti získané v posledných 20 rokoch pri podpore prechodu k otvoreným, trhovo zameraným hospodárstvam. 

Európska rada v záveroch z 24. – 25. marca 2011 všeobecne schválila obsah tohto spoločného oznámenia. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky vyzval EBOR na zmenu svojich predpisov, aby sa mohla zúčastňovať na procese finančnej pomoci. Vedúci predstavitelia skupiny G8 na sumite 26. – 27. mája 2011 v Deauville (Francúzsko) tiež vyzvali EBOR, aby rozšírila svoj geografický rozsah s cieľom priniesť svoje skúsenosti a podporovať prechod krajín južného a východného Stredozemia, aby prijali zásady demokracie viacerých strán, pluralizmu a trhového hospodárstva.  

V reakcii na rýchlo sa meniacu situáciu v arabskom svete a skutočnosť, že krajiny tohto regiónu prechádzajú v súčasnosti výraznými sociálnymi, ekonomickými a politickými zmenami, guvernéri EBOR vyzvali banku aby preskúmala možnosť regionálneho rozšírenia geografického rozsahu svojho mandátu. Záujem stať sa prijímajúcimi krajinami EBOR prejavili Egypt, Maroko, Jordánsko a Tunisko. Na výročnom zasadnutí Rady guvernérov EBOR, ktoré sa konalo 20. – 21. mája 2011 v Astane (Kazachstan), guvernéri určili parametre týkajúce sa tejto práce. Na to, aby mohla EBOR zahájiť svoje aktivity v regióne južného a východného Stredozemia je potrebná úprava Dohody o založení banky, konkrétne článkov 1 a 18. Rada guvernérov EBOR v tejto súvislsoti dňa 30. septembra 2011 schválila rezolúcie č. 137 a 138, ktorými sa schválili nevyhnutné zmeny článkov 1 a 18 DZB.  

Hlavným cieľom zmeny článku 1, ktorá bola schválená rezolúciou č. 137 (znenie je prílohou č. 1 tohto materiálu), je umožniť banke vykonávať operácie v krajinách južného a východného Stredozemia. Cieľom zmeny článku 18, ktorá bola schválená rezolúciou č. 138 (znenie je prílohou č. 2 tohto materiálu), je umožniť využívanie špeciálnych fondov v prijímajúcich krajinách a v potenciálnych prijímajúcich krajinách. 

Rezolúciami č. 137 a 138, ktoré boli prijaté 30. septembra 2011, všetci guvernéri EBOR, teda aj guvernér za Slovenskú republiku, hlasovali v prospech potrebných zmien DZB, čím sa umožní rozšíriť oblasť pôsobenia EBOR o južné a východné Stredozemie. Podľa článku 56 DZB požiadala EBOR všetkých členov o vyslovenie súhlasu s navrhovanými zmenami článkov 1 a 18 DZB.  

V tejto súvislosti je potrebné, aby Slovenská republika prijala zmeny uložením v EBOR listiny (vyhlásenia o prijatí), v ktorej sa uvádza, že Slovenská republika prijala zmeny článkov 1 a 18 DZB. Podľa rezolúcií Rady guvernérov EBOR č. 137 a 138 zmeny článkov 1 a 18 nadobudnú platnosť sedem dní po dátume oficiálneho oznámenia EBOR po splnení požiadaviek na prijatie zmien v súlade s článkom 56 DZB, pričom v prípade zmeny článku 1 je potrebné súhlasné prijatie všetkými členmi EBOR a pri zmene článku 18 je potrebné súhlasné prijatie najmenej tromi štvrtinami členov EBOR (vrátane najmenej dvoch krajín strednej a východnej Európy), ktorí majú najmenej štyri pätiny celkového počtu hlasov členov. 

Slovenská republika po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky požiadala o členstvo a zároveň potvrdila Listinou o prijatí zo dňa 26. januára 1993, že „prijíma členstvo v EBOR na základe podmienok stanovených v rezolúcii Rady guvernérov EBOR č. 33 z 15. januára 1993 a že prijíma vo vzťahu k svojmu zákonu Dohodu o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj“. Podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy a podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách. Podľa čl. 36 Pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 743 z 21. októbra 2009 sa pri zmene zmluvy postupuje rovnako ako pri uzatváraní zmluvy, pokiaľ zmluva neustanoví inak.  

Zmeny Dohody o založení EBOR sú v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Z hľadiska vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky ide o medzinárodné zmluvy prezidentskej povahy. Z kategórií medzinárodných zmlúv vymedzených v čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodné zmluvy, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, preto je potrebné, aby so zmenami Dohody o založení EBOR vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a aby boli následne ratifikované prezidentom Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o tom, že zmeny majú prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Z kategórií medzinárodných zmlúv vymedzených v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon. 

Vnútroštátny schvaľovací proces bude v Slovenskej republike zavŕšený ratifikáciou tzv. vyhlásením o prijatí zo strany prezidenta Slovenskej republiky. Ratifikačná listina (vyhlásenie o prijatí) bude uložená u depozitára, ktorým je EBOR. Po skončení ratifikačného procesu budú zmeny Dohody o založení EBOR vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.  

Prijatie zmien Dohody o založení EBOR je zmenou medzinárodnej zmluvy prezidentskej povahy, ktoré si nevyžadujú zmenu vnútroštátnych právnych predpisov, netýkajú sa záväzkov v rámci iných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a sú v súlade s právom Európskej únie.