Návrh na schválenie zmien Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj 

 

1.  Úvod 

 

Európska banka pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR” alebo „banka”) je medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorá vznikla na základe Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „Dohoda o založení banky“ alebo „DZB“) podpísanej v Paríži 29. mája 1990 a vstúpila do platnosti 28. marca 1991. Dňa 15. októbra 2006 vstúpil do platnosti Dodatok k Dohode o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj v súvislosti s prijatím Mongolska medzi prijímateľské krajiny EBOR. Banka začala vykonávať svoju činnosť 15. apríla 1991. Banka má okrem sídla v Londýne svoje kancelárie v mnohých krajinách pôsobnosti vrátane Slovenskej republiky, kde má svoju kanceláriu zriadenú v Bratislave. 

 

Akcionármi (členmi) EBOR je 63 krajín, samostatný vklad má Európska únia (ďalej len „EÚ“) a Európska investičná banka. 

 

Poslaním EBOR je pomoc krajinám strednej a východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu hlásiacich sa k demokracii a pluralizmu pri rozvíjaní trhovo orientovaných hospodárstiev. Konkrétne sa EBOR snaží napomôcť rozvoj súkromného sektora v rámci daného hospodárstva investičnými operáciami a mobilizáciou zahraničného a domáceho kapitálu. V súčasnosti EBOR formou poradenskej činnosti, poskytovaním pôžičiek, kapitálovým vstupom a garanciami sa angažuje v 29 krajinách od strednej a východnej Európy až po strednú Áziu (tzv. prijímateľské štáty, angl. Countries of Operations). Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Estónsko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Litva, Lotyšsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovenská republika, Slovinsko, Srbsko, Tadžikistan, Turkmenistan, Turecko, Ukrajina a Uzbekistan. Česká republika k 31. decembru 2007 ako prvá a doposiaľ jediná krajina z prijímateľských krajín graduovala z operácií EBOR. 

 

Udalosti v roku 2011 v krajinách Stredozemia si od EÚ vyžadujú rozsiahlu politickú reakciu. Európska komisia a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová predložili v marci 2011 spoločné oznámenie, Spoločné oznámenie „Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím“, KOM(2011) 200 z 8. marca 2011. Rozšírenie mandátu EBOR na južných a východných susedov taktiež podporila Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť spoločnom oznámení „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“, KOM(2011) 303 z 25. mája 2011. v ktorom sa naznačila silná politická a hospodárska podpora Európskej únie tomuto regiónu vrátane možnosti rozšírenia mandátu EBOR, ktorý by sa vzťahoval aj na krajiny južného susedstva, a to v nadväznosti na jej skúsenosti získané v posledných 20 rokoch pri podpore prechodu k otvoreným, trhovo zameraným hospodárstvam. Európska rada v záveroch z 24. – 25. marca 2011 všeobecne schválila obsah tohto spoločného oznámenia. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky vyzval EBOR na zmenu svojich predpisov, aby sa mohla zúčastňovať na procese finančnej pomoci. Vedúci predstavitelia skupiny G8 na sumite 26. – 27. mája 2011 v Deauville (Francúzsko) tiež vyzvali EBOR, aby rozšírila svoj geografický rozsah s cieľom priniesť svoje skúsenosti a podporovať prechod krajín južného a východného Stredozemia, aby prijali zásady demokracie viacerých strán, pluralizmu a trhového hospodárstva.  

 

V reakcii na rýchlo sa meniacu situáciu guvernéri EBOR vyzvali banku aby preskúmala možnosť regionálneho rozšírenia geografického rozsahu svojho mandátu. Na výročnom zasadnutí Rady guvernérov EBOR, ktoré sa konalo 20. – 21. mája 2011 v Astane (Kazachstan), guvernéri určili parametre týkajúce sa tejto práce. 

 

Úvahy o rozšírenie mandátu EBOR boli taktiež podporené žiadosťou Egypta a Maroka Izrael je tiež členom EBOR, ale neočakáva sa, že sa stane krajinou pôsobnosti EBOR. (obe krajiny boli akcionármi EBOR a zakladajúcimi členmi EBOR) získať štatút prijímajúcej krajiny, na základe ktorého je banka oprávnená v danej krajine vykonávať svoje projekty (nevyhnutnou podmienkou pre získanie tohto štatútu je členstvo v EBOR). 

 

O štatút prijúmajúcej krajiny prejavili záujem aj ďalšie dve krajiny (nečlenské krajiny EBOR) a to Tunisko a Jordánsko. Ich prijatie bolo predmetom hlasovania Rady guvernérov EBOR a ich členstvo bolo schválené s platnosťou od 29. decembra 2011. 

 

V nadväznosti na rozšírenie geografického mandátu banky Rada guvernérov EBOR Guvernérom EBOR za Slovenskú republiku bol v tom čase podľa uznesenia vlády SR č. 506 z 28. júla 2010 podpredseda vlády a minister financií SR Ivan Mikloš. Na základe uznesenia vlády SR č. 129 z 18. apríla 2012 je v súčasnosti guvernérom EBOR za Slovenskú republiku podpredseda vlády a minister financií SR Peter Kažimír. dňa 30. septembra 2011 schválila dve rezolúcie:  

1.  rezolúciu č. 137, v ktorom sa navrhuje zmena článku 1 DZB, ktorá umožní banke vykonávať operácie v krajinách južného a východného Stredozemia (zmena článku 1 DZB); 

 

2.  rezolúciu č. 138, v ktorom sa navrhuje zmena článku 18 DZB, ktorá umožní využívanie špeciálnych fondov v prijímajúcich krajinách a v potenciálnych prijímajúcich krajinách (zmena článku 18 DZB). Do špeciálnych fondov sú alokované prostriedky z čistého zisku EBOR alebo prostriedky tretích strán (napr. príspevky darcov). 

 

 

2.  Tri fázy rozšírenia mandátu EBOR 

 

Cieľom rezolúcii č. 137 a 138 o zmene článkov 1 a 18 DZB je umožniť banke zapojiť sa do regiónu južného a východného Stredozemia v troch fázach:  

 

1.  Počas prvej fázy na základe požiadavky medzinárodného spoločenstva na rýchly začiatok pôsobenia v regióne Stredozemia bude EBOR využívať kooperačné fondy, ktoré budú zamerané na technickú spoluprácu a prípravu projektov. 

 

Aktuálne sa nachádzame v prvej fáze rozšírenia, ktorá bola zahajená koncom roku 2011. Táto fáza spočíva v realizácii menších projektov technickej spolupráce, ktoré sú financované prostredníctvom dobrovoľných príspevkov od darcov. 

 

Prostriedky sú spravované v rámci tzv. fondov spolupráce (angl. Cooperation Funds). Ide napr. o Fond spolupráce pre južné a východné Stredozemie. Predpokladá sa, že celková výška príspevkov od jednotlivých darcov dosiahne cca 20 mil. EUR. Podľa informácií z marca 2012 prisľúbené príspevky boli vo výške cca 19,3 mil. EUR nasledujúcimi krajinami: potvrdené záväzky zo strany Francúzska (3 mil. EUR), Holandska a Nórska (po 2 mil. EUR každý), Nemecka a Švédska (po 1 mil. EUR každý)  , okrem toho prispevky prisľúbili Austrália a Taliansko (po 0,5 mil. EUR každý), Fínska (cca 3,5 mil. EUR) a Veľkej Británie (cca 5,8 mil. EUR). Prostriedky spravované v rámci fondov spolupráce nie sú vlastnými zdrojmi EBOR a je ich možné využívať aj v krajinách, ktoré zatiaľ nemajú štatút prijímajúcej krajiny. Ich zriadenie je v súlade s čl. 20 (1) (viii) Dohody o založení EBOR. 

 

EÚ prisľúbila cca 20 mil. EUR v rámci Investičného nástroja európskej susedskej politiky (angl. Neighbourhood Investment Facility – NIF), ktorý bol založený za účelom zlepšenia vzťahov s krajinami v severnej Afrike, na Blízkom východe a so štátmi bývalého Sovietského zväzu (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a za účelom zvýšenia objemu investícií EÚ v týchto krajinách. 

 

Okrem týchto príspevkov navrhuje manažment EBOR poskytnúť v súlade s článkom 36 (1) Dohody o založení EBOR cca 20 mil. EUR z nerozdeleného zisku banky. Tieto prostriedky budú realokované prostredníctvom tretej strany (Európska investičná banka alebo Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj) v prospech fondov spolupráce. 

 

Celkovo by malo byť pred zahajením druhej fázy rozšírenia k dispozícii cca 60 - 100 mil. EUR na financovanie aktivít EBOR v regióne južného a východného Stredozemia. 

 

 

2.  Počas druhej fázy EBOR pridelí vlastné zdroje do špeciálnych fondov, ktorými sa môže zabezpečiť celá škála investičných operácií EBOR v oblasti južného a východného Stredozemia. Táto fáza sa začne po schválení zmeny článku 18 DZB dostatočným počtom členov EBOR v súlade s jej článkom 56 http://www.ebrd.com/pages/research/publications/institutional/basicdocs.shtml

 

Súčasné znenie časti tohto článku je nasledovné

Špeciálne fondy, ktoré banka prijala, sa môžu využívať akýmkoľvek spôsobom a za akýchkoľvek podmienok, ktoré sú zlučiteľné s účelom a úlohami banky, s ostatnými príslušnými ustanoveniami tejto dohody a s dohodou alebo dohodami, ktoré sa vzťahujú na tieto fondy. 

 

Táto definícia pre špeciálne fondy by umožnila využívať prostriedky aj v krajinách, ktoré nie sú prijímajúcimi krajinami EBOR. Manažment EBOR navrhol dodatočnú úpravu článku 18 DZB, ktorá by umožnila využívať prostriedky z týchto fondov jednak vo svojich prijímateľských krajinách, tak aj v potencionálnych prijímajúcich krajinách EBOR, t. j. pred získaním štatútu prijímajúcej krajiny, ktorý môže byť krajinám z regiónu južného a východného Stredozemia udelený až po ratifikácii zmeny článku 1 Dohody o založení EBOR všetkými akcionármi a taktiež pri každej krajine rozhodnutie podlieha Rade guvernérov EBOR. 

Do špeciálnych fondov by EBOR prispela aj z vlastných zdrojov a to prostredníctvom alokácie z čistého zisku vo výške 1 mld. EUR. 

 

3.  Počas záverečnej – tretej - fázy sa krajiny južného a východného Stredozemia stanú plnoprávnymi krajinami pôsobenia. Táto fáza začne plynúť po schválení zmeny článku 1 DZB členmi banky v súlade s jej článkom 56. 

 

V tejto fáze bude už zahajená samostatná bežná investičná činnosť EBOR s využívaním vlastných zdrojov banky. Pri každej poteciálnej prijímajúcej krajine sa bude taktieť samostatne hlasovať (Rada guvernérov EBOR), či daná krajina spĺňa všetky požiadavky EBOR pre získanie štatútu prijímajúcej krajiny (prechod do tretej fázy). 

 

 

3.  Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu rozšírenia mandátu EBOR 

 

Predtým ako sa EBOR zapojí do činností v akýchkoľvek potenciálnych nových krajinách pôsobenia, vykoná podrobné technické posúdenie hospodárskych a politických podmienok v krajine vrátane posúdenia záväzku tejto krajiny dodržiavať zásady článku 1 DZB týkajúce sa demokracie viacerých strán, pluralizmu a trhového hospodárstva, posúdenie medzier prechodu, aké činnosti v krajine vykonávajú iné medzinárodné finančné inštitúcie, a prioritných oblastí, v ktorých môže EBOR najlepšie využiť svoje jedinečné znalosti a zručnosti.  

 

EBOR vykonala posúdenia pre Egypt, Tunisko, Maroko a Jordánsko. Tieto posúdenia sa budú v každej fáze zapojenia EBOR aktualizovať a požiadavky budú postupne náročnejšie. Okrem toho sa EBOR zaviazala, že bude dôsledne sledovať hospodársky a politický vývoj v každej krajine, aby sa nastavilo zapojenie EBOR v súlade so smerovaním a tempom vývoja a zároveň aby sa zabezpečilo, že sa stanoviská EÚ a širšieho medzinárodného spoločenstva úplne zohľadnia.  

 

EBOR vo svojom posúdení dospela k záveru, že na základe súčasnej úrovne finančného rizika a hospodárskeho kapitálu bude banka schopná udržať sa v medziach svojich štatutárnych a ekonomických kapitálových požiadaviek počas obdobia preskúmania kapitálových zdrojov 2011 – 2015 (angl. Capital Resources Review4 – CRR4) bez akéhokoľvek ďalšieho navýšenia kapitálu. Okrem toho EBOR potvrdila, že rozšírenie nebude mať vplyv na činnosti a objemy zdrojov, ktoré sa vykonávajú v krajinách, v ktorých pôsobí v súčasnosti.  

 

 

4.  Zmeny Dohody o založení EBOR 

 

V článku 1 DZB je v súčasnosti vymedzený región, v ktorom má banka sledovať svoje ciele v krajinách strednej a východnej Európy, ako aj v Mongolsku. Keďže prípadné nové prijímajúce krajiny sa nachádzajú mimo tohto regiónu, je potrebné, aby sa zmenil článok 1 DZB predtým, ako banka bude oprávnená v nich plne pôsobiť s využívaním svojich bežných zdrojov.  

 

V tejto súvislosti je potrebné zmeniť článok 1 DZB, aby sa rozšíril rozsah pôsobnosti banky tak, aby zahŕňal členské krajiny južného a východného Stredozemia a aby sa zabezpečilo, že sa člen môže stať prijímajúcou krajinou po schválení kvalifikovanou väčšinou najmenej 2/3 guvernérov, ktorí predstavujú najmenej 75 % celkového počtu hlasov. Znenie zmeny článku 1 je prílohou č. 1 tohto materiálu.  

 

Do nadobudnutia platnosti článku 1 Dohody o založení EBOR a s cieľom umožniť skoršie zapojenie EBOR v južnom a východnom Stredozemí by sa navrhovanou zmenou článku 18 DZB umožnilo, aby EBOR vykonávala operácie financované zo zdrojov špeciálnych fondov vo vybraných členských krajinách rozšíreného regiónu.  

 

V tejto súvislsoti je potrebné, aby sa zmenil a doplnil článok 18 DZB s cieľom umožniť, aby sa špeciálne fondy využívali v potenciálnych prijímajúcich krajinách EBOR a s cieľom ustanoviť, že člen EBOR by sa mal stať potenciálnou prijímajúcou krajinou na základe schválenia kvalifikovanou väčšinou najmenej 2/3 guvernérov, ktorí predstavujú najmenej 75 % celkového počtu hlasov. Znenie zmeny článku 18 je prílohou č. 2 tohto materiálu.  

 

Guvernéri EBOR za jednotlivých členov hlasovali k 30. septembru 2011 v prospech rezolúcii č. 137 a 138, čím schválili potrebné zmeny článkov 1 a 18 DZB. Podľa článku 56 DZB zmeny článkov 1 a 18 musia prijať členovia EBOR. V tejto súvislosti je potrebné, aby Slovenská republika vyslovila súhlas (vyhlásenie o prijatí) so zmenami článkov 1 a 18 DZB, aby mohli tieto zmeny nadobudnúť platnosť, čím sa EBOR umožní pôsobenie v krajinách južného a východného Stredozemia a využívanie špeciálnych fondov v prijímajúcich krajinách a v potenciálnych prijímajúcich krajinách.  

 

Podľa rezolúcie č. 137 a 138 zmeny článkov 1 a 18 DZB nadobudnú platnosť sedem dní po dátume oficiálneho oznámenia EBOR po splnení požiadaviek na prijatie zmien v súlade s článkom 56 DZB. 

 

K 12. aprílu 2012 bol ratifikačný proces zmien Dohody o založení EBOR uskutočnený nasledujúcimi členmi EBOR: Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Dánsko, Európska investičná banka, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Kórea, Lichtenštajnsko, Malta, Maroko, Nórsko, Srbsko, Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko, USA a Veľká Británia (čo predstavuje 48 % z celkového počtu hlasov a 18 krajín/alebo 28 % z celkového počtu krajín). 

 

   

5. Očakávané výsledky a vplyv zmien Dohody o založení EBOR 

 

Hlavným cieľom zmeny článkov 1 a 18 DZB je rozšírenie geografického rozsahu pôsobenia mandátu EBOR o oblasť južného a východného Stredozemia a umožnenie skoršieho zapojenia EBOR cez špeciálne fondy v nových krajinách pôsobenia počas očakávania nadobudnutia platnosti článku 1 DZB. 

 

EBOR zhromažďuje jedinečné skúsenosti v oblasti podpory reforiem verejného a finančného sektora, v oblasti podpory malých a stredných podnikov a v privatizácií štátnych spoločností v krajinách svojho súčasného pôsobenia. Krajiny v oblasti južného a východného Stredozemia čelia podobným výzvam v oblasti modernizácie hospodárstva, rastu a vytvárania pracovných miest, ako čelili krajiny strednej a východnej Európy po páde komunizmu. Podpora investícií do infraštruktúry a súkromného sektora je naliehavo potrebná a EBOR môže využiť svoju odbornosť v týchto a v iných oblastiach, aby pomohla priniesť hospodársky prospech do tohto nového regiónu pôsobenia.  

 

Operácie EBOR zamerané na financovanie sa budú riadiť v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EBOR vrátane primeraných opatrení v oblasti auditu, kontroly a monitorovania. Dosiahnutie cieľov sa bude merať v súlade s vlastným podávaním správ EBOR o operáciách financovania v oblasti južného a východného Stredozemia. 

 

Rada guvernérov EBOR prijala 30. septembra 2011 rezolúcie č. 137 a 138, ktorými sa schválili nevyhnutné zmeny článov 1 a 18 DZB. 

 

V súlade s článkom 56 DZB je potrebné, aby zmeny Dohody o založení EBOR, ktoré prijali guvernéri EBOR, prijali aj členovia EBOR. Každý člen EBOR uloží v banke listinu, v ktorej sa uvádza, že prijal zmeny článkov 1 a 18 DZB.  

 

 

6. Záver a ďalší postup 

 

Slovenská republika podporuje účasť EBOR na koordinovanej pomoci medzinárodných finančných inštitúcií regiónu južného susedstva EÚ (krajín južného a východného Stredozemia). 

 

Jedným z významných dôvodov je aj skutočnosť, že v tomto regióne nastávajú politické zmeny s dosahom aj na hospodárske aktivity. Takéto meniace sa hospodárske prostredie je využiteľné na rozšírenie podnikateľskej činnosti v týchto krajinách, najmä v oblasti malého a stredného podnikania. Adekvátna podpora zo strany medzinárodných finančných inštitúcií môže znamenať výraznú podporu obchodných a hospodárskych aktivít Slovenskej republiky v týchto krajinách. 

 

Geografické rozšírenie mandátu EBOR na oblasť južného a východného Stredozemia predstavuje potenciál pre slovenský podnikateľský sektor. V tejto súvislosti boli už upravené pravidlá Fondu technickej spolupráce SR a EBOR Fond bol vytvorený 3. júla 2009 na základe prvej bilaterálnej dohody s EBOR schválenej uznesením vlády SR č. 358 z 13. mája 2009. Dodatok č. 2 k dohode, ktorým sa rozširujú prijímatelia o krajiny južného a východného Stredozemia bol schválený uznesením vlády SR č. 758 z 30. novembra 2011. Do fondu bol SR prostredníctvom Ministerstva financií SR poskytnutý príspevok v celkovej výške 2,625 mil. EUR., ktoré umožnia financovanie projektov z tohto fondu aj v regióne južného a východného Stredozemia. Fond technickej spolupráce SR a EBOR je viazaný, čo znamená, že uchádzať sa o projekty EBOR financované z tohto fondu môžu iba slovenské podnikateľské subjekty. 

 

Rezolúciami č. 137 a 138, ktoré boli prijaté 30. septembra 2011, všetci guvernéri EBOR, teda aj guvernér za Slovenskú republiku, hlasovali v prospech potrebných zmien Dohody o založení EBOR, čím sa umožní rozšíriť oblasť pôsobenia EBOR o južné a východné Stredozemie. Podľa článku 56 DZB požiadala EBOR všetkých členov o vyslovenie súhlasu s navrhovanými zmenami článkov 1 a 18 DZB.  

 

V tejto súvislosti navrhujeme, aby prezident Slovenskej republiky vydal súhlas tzv. vyhlásenie o prijatí (angl. Declaration of Acceptance) v mene Slovenskej republiky.  

 

Podľa rezolúcie č. 137 a 138 zmeny článkov 1 a 18 nadobudnú platnosť sedem dní po dátume oficiálneho oznámenia EBOR po splnení požiadaviek na prijatie zmien v súlade s článkom 56 DZB, pričom v prípade zmeny článku 1 je potrebné súhlasné prijatie všetkými členmi EBOR a pri zmene článku 18 je potrebné súhlasné prijatie najmenej tromi štvrtinami členov EBOR (vrátane najmenej dvoch krajín strednej a východnej Európy), ktorí majú najmenej štyri pätiny celkového počtu hlasov členov.