Vplyvy na podnikateľské prostredie 

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? 

Zákonom budú ovplyvnené najmä podnikateľské subjekty, ktoré pôsobia v sektore energetiky v oblasti výroby, prenosu, distribúcie, dodávky elektriny a výroby, prepravy, distribúcie, uskladňovania a dodávky zemného plynu. Počet subjektov nie je možné presne určiť pre oblasti v ktorých prebieha konkurencia (dodávka energií). V oblasti prenosu elektriny a prepravy plynu sú to 2 subjekty, ktoré prevádzkujú príslušnú infraštruktúru. V oblasti uskladňovania zemného plynu sú to v súčasnosti 2 subjekty. V oblasti distribúcie elektriny aj plynu ide o obmedzený počet subjektov, ktoré sú prevádzkovateľmi distribučných sústav resp. sietí. 

Vplyv zákona bude aj na strane odberateľov energií. 

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov? 

Náklady budú súvisieť s adaptáciou subjektov podnikajúcich v energetike na nové podmienky, v prípade, že takéto zmeny budú musieť subjekty vykonať (napr. zavedenie inteligentných meracích systémov) a tiež s niektorými novými povinnosťami, napr. certifikáciou nezávislosti prevádzkovateľov, poskytovaním univerzálnej služby. 

Náklady v budúcnosti sa očakávajú i v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľa prepravnej siete, ktoré sa týkajú rozvoja cezhraničných prepojení na základe požiadaviek účastníkov trhu. 

Prínosy sa predpokladajú predovšetkým z úpravy regulácie a zvýšenej konkurencie v oblasti cien energií. 

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu? 

V zmysle požiadaviek príslušných smerníc (2009/72/ES a 2009/73/ES) vyplývajú administratívne náklady súvisiace so zabezpečením procesu certifikácie nezávislosti prevádzkovateľov. V podmienkach SR ide o 2 podnikateľské subjekty. Náklady súvisia najmä so zaistením dokladov, ktoré sú pre uvedený proces požadované. Kvantifikácia nákladov súvisiacich so zavedením inteligentných meracích systémov bude možná až po vypracovaní analýzy v roku 2013. 

V prípade ostaných subjektov sa predpokladajú isté administratívne náklady, ktoré súvisia so zabezpečovaním nových informačných povinností. 

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?) 

Predložený návrh bude mať pozitívny vplyv na rozvoj konkurencie v oblasti dodávky energií, na zvýšenie transparentnosti a zaistenie nediskriminačného správania jednotlivých účastníkov trhu. Zabezpečí nezávislosť národného regulátora a bude znamenať zlepšenie regulácie. 

Pre podnikateľské subjekty z iných štátov EÚ (resp. EHS) sa zjednodušuje proces vstupu na energetický trh SR. 

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií? 

Hlavným cieľom smerníc, ktoré sa návrhom transponujú, je oddelenie výroby a dodávky od prenosových sústav/prepravných sietí, ktoré má zabrániť konfliktu záujmov medzi výrobcami, dodávateľmi a prevádzkovateľmi infraštruktúry a tým zaistiť transparentné a nediskriminačné správanie týchto prevádzkovateľov k ostatným účastníkom trhu. Úprava by mala viesť k zvýšeniu miery konkurencie na trhu v dodávkach energií ako aj k zvýšeniu možností zaistenia bezpečnosti dodávok. 

Návrhom sa zabezpečí väčšia ochrana odberateľov v domácnosti, zvyšuje sa miera ich informovanosti, upravuje sa možnosť zmeny dodávateľa energií (zrýchlenie procesu), zavádza sa inštitút mimosúdneho vyrovnania sporov. Návrh stanovuje základné postupy, ktoré súvisia so zavádzaním inteligentných meracích systémov. 

V oblasti regulácie sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného orgánu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch.