B. Osobitná časť

K • 1

Upravuje predmet zákona, ktorým je posudzovanie hmotnej núdze, poskytovanie základného sociálneho poradenstva a dávky v hmotnej núdzi.

K • 2 až 6

Návrh zákona definuje základné pojmy, ktoré sú súčasťou zákona a prelínajú sa zákonom. Na účely poskytovania dávky v hmotnej núdzi je definovaný stav hmotnej núdze a oprávnená osoba. Upravuje aj právne postavenie tých občanov, ktorí nie sú občanmi SR. Návrh vymedzuje okruh osôb, ktoré sa považujú a ktoré sa nepovažujú za osoby v hmotnej núdzi, a tiež vymedzuje okruh osôb spoločne posudzovaných na účely zákona. Na účely zákona sa vymedzuje aj pojem dieťa a domácnosť.

K • 7

Konkretizuje sa ústavná garancia zabezpečenia základných životných podmienok a tiež sa definujú základné životné potreby pre účely zákona, ktoré sú strava, ošatenie, nevyhnutná základná osobná hygiena, nevyhnutné výdavky spojené s prevádzkou domácností (napr. úhrada elektriny, inkaso).

K • 8

Pri posudzovaní stavu hmotnej núdze sa na účely tohto zákona navrhuje vychádzať z príjmových a majetkových pomerov a z uplatnených zákonných nárokov osoby v hmotnej núdzi a spoločne posudzovaných osôb. Stav hmotnej núdze sa skúma v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi.

K • 9

Ustanovenie definuje príjmy osoby v hmotnej núdzi a osôb spoločne posudzovaných, ktoré sa navrhujú zohľadniť pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi, ďalej príjmy, ktoré sa na účely zákona navrhuje vzhľadom na ich povahu nezapočítavať a finančné čiastky stanovené v percentách, na ktoré sa pri posudzovaní hmotnej núdze pri príjme nebude prihliadať.

K • 10

Navrhuje sa, aby osoba v hmotnej núdzi aj v prípade, že jej príjem nedosahuje sumy životného minima, nebola považovaná za osobu v hmotnej núdzi ak si svojim majetkom, ktorý tvoria hnuteľné a nehnuteľné veci, nakladaním s majetkom alebo uplatnením zákonných nárokov, môže predísť vzniku hmotnej núdze alebo odstrániť stav hmotnej núdze. Na účely zákona sa za majetok nebudú považovať osobné dopravné prostriedky používané na osobnú prepravu, z dôvodu zachovania mobility osoby v hmotnej núdzi a spoločne posudzovaných osôb napr. pri hľadaní zamestnania ako aj motorové vozidla, taktiež ktorých hodnota podľa znaleckého posudku nebude prevyšovať 35- násobok sumy životného minima alebo predložia čestné vyhlásenie o tom, že vozidlo už fyzicky neexistuje.

K • 11

V návrhu sa vymenovávajú zákonné nároky, ktoré je občan povinný uplatniť si na riešenie svojej hmotnej núdze.

K • 12

Vymedzujú sa formy pomoci v hmotnej núdzi. Pri splnení podmienok určených zákonom sa pomoc poskytne formou dávky v hmotnej núdzi pre fyzickú osobu a spoločne posudzované osoby. Dávku v hmotnej núdzi bude tvoriť úhrn čiastkových dávok, ktorými sú: základná dávka, solidárna dávka, motivačná dávka pre dospelých a zaopatrené neplnoleté dieťa na dvoch úrovniach a motivačná dávka pre deti na dvoch úrovniach. Nad rámec opakovanej dávky v hmotnej núdzi bude možné osobe v hmotnej núdzi poskytnúť dobrovoľné dávky, ktorými sú mimoriadna dávka v hmotnej núdzi, financovaná zo štátneho rozpočtu a jednorazová dávka v hmotnej núdzi financovaná z rozpočtu obcí.

K • 13

Základná dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok každého člena okruhu osôb spoločne posudzovaných, v súlade s ústavnou garanciou. Finančné vyjadrenie zabezpečenia základných životných podmienok je určené percentom sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pre ďalšiu spoločne posudzovanú osobu a pre nezaopatrené a zaopatrené deti.

K • 14

Solidárna dávka je určená na zabezpečenie základných životných potrieb a patrí osobe v hmotnej núdzi a spoločne posudzovanej osobe, ktorá si z vážnych dôvodov nemôže zabezpečiť príjem sama vlastnou prácou. Zákon vymedzuje čo sa považuje za objektívne dôvody. Výšku solidárnej dávky bude tvoriť percento sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu uvedenú v zákone o životnom minime.

K • 15

Motivačná dávka pre plnoletú fyzickú osobu, ďalšiu spoločne posudzovanú osobu je určená na aktiváciu a motiváciu osoby v hmotnej núdzi a spoločne posudzovaných osôb, k zvýšeniu ich účasti na odstránení stavu hmotnej núdze. Aktívna činnosť má osoby v hmotnej núdzi a spoločne posudzované osoby motivovať k tomu, aby si počas poberania dávky v hmotnej núdzi zvýšili príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou a udržali si, prípadne získali pracovné návyky. Súčasne je to nástroj na riešenie chudoby tých, ktorí i napriek pracovnej činnosti sa nachádzajú v stave hmotnej núdze. Motivačná dávka bráni tomu, aby dlhodobo nezamestnaní pasívne poberali dávku v hmotnej núdzi. Návrh vymedzuje konkrétne činnosti, ktoré je možné vykonávať a na základe ktorých bude možné poskytnúť motivačnú dávku. Sú to napr. činnosti v oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva, kultúry, športu, ochrane a udržiavané životného prostredia a pod. Výška motivačnej dávky je určená % sumy životného minima plnoletej fyzickej osoby.

K • 16

V návrhu sa zavádza motivačná dávka pre deti na dvoch úrovniach. Na nižšej úrovni pre deti predškolského veku, u ktorých je podmienkou vzniku nároku účasť na projektoch, programoch organizovaných v komunite prípadne návšteva materskej školy. Motivačnú dávku na vyššej úrovni môžu získať školopovinné deti a deti, ktoré pokračujú v štúdiu na strednej škole dennou formou a ktoré nemajú zhoršenú známku zo správania, neopakujú ročník a nemajú neospravedlnené vyučovacie hodiny. Výška motivačnej dávky je určená % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Návrh vymedzuje situácie, kedy motivačná dávka pre dieťa nepatrí.

K • 17

Ustanovenie určuje mechanizmus výpočtu dávky v hmotnej núdzi.

K • 18 až 20

Zákonom sa zavádza možnosť poskytnutia mimoriadnej dávky v hmotnej núdzi v pôsobnosti úradu a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi v pôsobnosti obce. Ide o dobrovoľné dávky pre občanov v hmotnej núdzi určené na podporu sociálneho začlenenia.

K • 21 až 23

Ustanovenia určujú spôsob uplatnenia nároku na dávku, vznik a trvanie nároku na dávku. Ustanovenia upravujú formy poskytnutia a spôsob výplaty dávky v hmotnej núdzi. Dávku možno vyplatiť v peňažnej a vecnej forme a ich vzájomnej kombinácii, v závislosti od individuálneho posúdenia príslušným orgánom, možnosti a schopnosti fyzickej osoby ich použitia pri súčasnom zachovaní zásady ich účelného využitia. Platca dávky určí spôsob výplaty dávky v hmotnej núdzi.

K • 24

Ustanovenie rieši situácie zneužívania alebo podozrenie zo zneužívania dávky v hmotnej núdzi zo strany občana. Na zabezpečenie účelného vynakladania prostriedkov na dávku v hmotnej núdzi v prípade, že oprávnená osoba v hmotnej núdzi nie je schopná alebo spôsobilá využiť dávku v hmotnej núdzi v prospech seba alebo osôb spoločne posudzovaných sa určuje náhradný poberateľ, ktorým je osobitný príjemca. Osobitným príjemcom môže byť obec, iná právnická osoba alebo fyzická osoba. O určení, prípadne odvolaní osobitného príjemcu s jeho súhlasom rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

K • 25

Ustanovenie určuje podmienky odňatia dávky v hmotnej núdzi, zmeny v nárokoch na dávku v hmotnej núdzi a nárokov na jej výplatu.

K • 26

Navrhuje sa v súvislosti so smrťou poberateľa dávky v hmotnej núdzi, aby splatná suma, ktorá nebola do dňa smrti poberateľa vyplatená, mohla byť vyplatená osobitnému príjemcovi určenému na tento účel. Cieľom tohto návrhu je okamžite reagovať na takúto situáciu a finančne zabezpečiť okruh osôb, ktoré s poberateľom dávky v hmotnej núdzi žili v domácnosti pred jeho smrťou.

K • 27

Ustanovenie vymedzuje, že nárok na dávku v hmotnej núdzi nemožno postúpiť a ani k nemu zriadiť záložné právo.

K • 28

Ustanovenie stanovuje spôsob financovania dávky v hmotnej núdzi, mimoriadnej dávky v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.

K • 29

Ustanovenie ukladá povinnosti osobe v hmotnej núdzi, ide najmä o preukázanie skutočností rozhodujúcich na priznanie dávky v hmotnej núdzi o povinnosť hlásiť zmeny rozhodujúcich skutočností, povinnosť na výzvu príslušného orgánu osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a povinnosť oznámiť skutočnosti týkajúce sa plnenia povinností súvisiacich s poskytovaním dávky v hmotnej núdzi. Ďalej ustanovuje povinnosť osobe v hmotnej núdzi vrátiť dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej sume a ustanovuje sa na tento účel aj lehota.

K • 30

K • 31 až 34

Zákon ustanovuje pôsobnosť príslušných orgánov štátnej správy a samosprávy v oblasti v hmotnej núdze.

K • 35

V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov sa ustanovuje, ktoré osobné údaje môže príslušný orgán zhromažďovať a spracúvať pri vykonávaní svojej pôsobnosti a sprístupňovať ich bez súhlasu dotknutej osoby orgánom verejnej moci, súdom, orgánom územnej samosprávy, iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám. V návrhu zákona sú vymedzené osobné údaje, ktoré môže príslušný úrad spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby. Ustanovuje sa taktiež okruh dotknutých osôb, ktorých údaje môže príslušný orgán spracúvať bez ich súhlasu pri vykonávaní svojej pôsobnosti. Upravuje sa zhromažďovanie a spracúvanie údajov na účely štátnej štatistiky.

K • 36

Ustanovuje sa súčinnosť a povinnosť spolupráce štátnych orgánov s organizáciami, s orgánmi samosprávy a ďalšími subjektmi, ktoré na požiadavku príslušného štátneho alebo samosprávneho orgánu sú povinné spolupôsobiť pri realizácii sociálnej politiky. Táto povinnosť orgánom vzniká z dôvodov komplexnosti a zložitosti problému, ktorý navrhovaný zákon rieši.

K • 37

Vymedzuje sa povinnosť zamestnancov príslušných orgánov vo veciach hmotnej núdze zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom, ako aj ich oprávnenie navštíviť osobu v hmotnej núdzi a požadovať od všetkých zúčastnených osôb potrebné informácie, pričom sú tieto ich požiadavke povinné vyhovieť.

K • 38 až 44

Navrhuje sa, aby orgánom príslušným na konanie vo veci dávky v hmotnej núdzi bol úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu osoby v hmotnej núdzi. V záujme zjednodušenia, hospodárnosti a jednotnosti rozhodovacieho procesu uplatňovaného pri dávke v hmotnej núdzi, mimoriadnej dávky a jednorazovej dávky navrhuje sa, aby príslušný orgán vo vymedzených situáciách nevydával písomné rozhodnutie o priznaní dávky v hmotnej núdzi, mimoriadnej dávky v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky, ak sú podmienky na dávku v hmotnej núdzi, mimoriadnu dávku, jednorazovú dávku a na ich výplatu nepochybné a nesporné a v prípade priznania zvýšenej dávky v hmotnej núdzi. Osoba v hmotnej núdzi bude o priznaní dávky v hmotnej núdzi, mimoriadnej dávky a jednorazovej dávky alebo jej zvýšení informovaná oznámením, ktoré sa nedoručuje do vlastných rúk, čo by znamenalo značnú úsporu na výdavkoch príslušných orgánov, ktoré o dávke v hmotnej núdzi rozhodujú.

K • 45

Ustanovenie určuje prechodné ustanovenia v súvislosti s riešením hmotnej núdze. Súčasne sa navrhuje spôsob riešenia situácií vzniknutých pri prechode zo súčasného právneho stavu na nový právny stav a vzhľadom na veľký počet občanov v hmotnej núdzi navrhuje sa lehota na prehodnotenie podľa navrhovanej právnej úpravy tri mesiace.

K • 46

Ustanovením sa zrušuje pôvodná právna norma zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasne sa navrhuje zmena zákona o sociálnom poistení č. 461/2003Zz. vypustením ustanovenia • 115, ktorý ustanovuje zúčtovanie dávky sociálneho poistenia s dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami.

K Čl. II až VIII

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novoustanovenou terminológiou v návrhu zákona v čl. I.

K Čl. IX

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným novým znením • 52 sa navrhuje rozšírenie kompetencií úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) v súvislosti s vyhľadávaním vhodných miest na vykonávanie aktivačnej činnosti a vedenie ich registra.

K bodu 2

Navrhovaná zmena v • 36 ods. 5 písm. b) súvisí s návrhom na vypustenie • 52a.

K bodu 3

Nadväzne na návrh zákona o hmotnej núdzi sa navrhuje, aby sa za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom považovalo až druhé odmietnutie účasti na aktivačnej činnosti podľa • 52 uchádzačom o zamestnanie bez vážnych dôvodov.

K bodom 4 a 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu v • 50j a • 65b.

K bodu 5

Novým znením • 52 sa navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na organizovanie aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaných občanov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi. Uvedená právna úprava vychádza najmä z návrhu nového systému pomoci v hmotnej núdzi a jej cieľom je zabezpečiť priestor pre organizovanie aktivačných činností pre široké spektrum subjektov tak, aby dlhodobo nezamestnaní občania poberajúci dávku v hmotnej núdzi mohli získať motivačnú dávku k dávke v hmotnej núdzi aktiváciou.

Odsek 1 navrhuje rozšírenie cieľovej skupiny pre vykonávanie aktivačnej činnosti o dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí sú spoločne posudzovaní na účely dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke s dlhodobo nezamestnanými občanmi, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke. Návrhom sa sleduje rozšírenie možností na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných občanov.

V odseku 2 sa navrhuje rozšírenie foriem vykonávania aktivačnej činnosti o vykonávanie všeobecne prospešných činností organizovaných právnickými osobami a fyzickými osobami s cieľom zabezpečiť príležitosti organizovania aktivačnej činnosti a zabezpečiť tak dostatok možností pre aktiváciu dlhodobo nezamestnaných občanov v súvislosti s navrhovanými zmenami v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi.

V odseku 3 sa navrhujú okruhy oblastí a činností vhodných na vykonávanie prác dlhodobo nezamestnanými občanmi v rámci aktivačnej činnosti.

V odseku 4 sa upravuje maximálny čas vykonávania aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaným občanom za týždeň. Zároveň sa navrhuje zrušenie časového obmedzenia vykonávania aktivačnej činnosti (6+12 mesiacov) dlhodobo nezamestnaným občanom, a to vzhľadom na navrhované zmeny v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi s cieľom umožniť dlhodobo nezamestnaným občanom poberajúcim dávku v hmotnej núdzi získať motivačnú dávku k dávke v hmotnej núdzi aktiváciou.

Odseky 5 a 6 upravujú poskytovanie údajov o dlhodobo nezamestnaných občanov, ktoré úrad poskytuje obci alebo samosprávnemu kraju na účel výberu dlhodobo nezamestnaných občanov na vykonávanie aktivačnej činnosti.

V súvislosti s rozšírením subjektov na organizovanie aktivačnej činnosti sa v odseku 7 navrhuje upraviť, že výber dlhodobo nezamestnaných občanov na vykonávanie aktivačnej činnosti formou všeobecne prospešných činností bude zabezpečovať úrad v spolupráci s právnickou osobou alebo fyzickou osobou organizujúcou takéto činnosti, a to na základe jej žiadosti.

Na zabezpečenie dostatočnej ponuky miest na vykonávanie aktivačnej činnosti sa v odseku 8 navrhuje upraviť spolupráca úradu pri vyhľadávaní vhodných miest so všetkými subjektmi oprávnenými organizovať aktivačnú činnosť. Zároveň sa navrhuje, aby úrad viedol register vhodných miest ponúkaných na vykonávanie aktivačnej činnosti v rámci svojho územného obvodu, s cieľom zabezpečenia lepšej informovanosti pre dlhodobo nezamestnaných občanov o možnostiach vykonávania aktivačnej činnosti.

V odseku 9 sa definujú náklady, na ktoré sa poskytuje príspevok vo výške podľa odseku 11. Oproti súčasne platnému právnemu stavu sa príspevok môže použiť aj na poplatok za doklad preukazujúci zdravotnú spôsobilosť dlhodobo nezamestnaného občana, a to z dôvodu rozšírenia činností na vykonávanie aktivačnej činnosti aj o také, kde sa takýto doklad môže vyžadovať. V prípade, ak sa aktivačná činnosť bude organizovať mimo miesta trvalého pobytu dlhodobo nezamestnaného občana, pričom organizátor zabezpečí dopravu týchto občanov na miesto vykonávania aktivačnej činnosti a späť, môže byť príspevok použitý aj na časť týchto nákladov na dopravu.

V prípade, ak sa aktivačná činnosť bude vykonávať mimo miesta trvalého pobytu dlhodobo nezamestnaného občana a organizátor aktivačnej činnosti nezabezpečí dopravu na miesto výkonu aktivačnej činnosti, navrhuje sa v odseku 10 upraviť poskytovanie náhrady cestovných výdavkov dlhodobo nezamestnanému občanovi.

V odseku 11 sa vzhľadom na doterajšie poznatky aplikačnej praxe a v záujme podpory rozšírenia príležitostí na organizovanie aktivačnej činnosti, navrhuje jednotná výška príspevku na organizovanie aktivačnej činnosti. Organizátor aktivačnej činnosti sa tak bude môcť rozhodnúť, akú pomernú časť príspevku využije na náklady spojené s organizovaním aktivačnej činnosti a akú časť na úhradu časti mzdových nákladov pre koordinátora aktivačnej činnosti.

Nadväzne na rozšírenie subjektov na organizovanie aktivačnej činnosti sa v odseku 12 navrhuje ustanoviť, aby príspevok na organizovanie aktivačnej činnosti poskytoval úrad, v ktorého územnom obvode dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva aktivačnú činnosť.

Navrhované úpravy v • 52 ods. 13 až 16 sú legislatívno-technického charakteru a súvisia s rozšírením možnosti organizovania aktivačnej činnosti.

K bodu 6

V súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o dobrovoľníctve a rozšírením možnosti organizovania aktivačnej činnosti v zmysle navrhovaného nového znenia • 52 sa navrhuje zrušenie • 52a upravujúceho organizovanie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby.

K bodu 8

V súvislosti s navrhovanými úpravami sú v • 72s upravené prechodné ustanovenia.

K Čl. X až XX

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novoustanovenou terminológiou v návrhu zákona v čl. I.

K Čl. XXI

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 2013.