Dôvodová správa 

 

A.  Všeobecná časť 

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách) je predložený so zámerom posilniť postavenie zákazníka a zlacniť služby pri poskytovaní hypotekárnych úverov posilnením konkurencie, k čomu patrí aj zmysluplná regulácia celého finančného trhu. Pre lepšie vysvetlenie zámeru považuje navrhovateľ za dôležité pripomenúť niekoľko predošlých noviel predmetného zákona o bankách. 

 

Návrhy zákonov novelizujúce zákon o bankách, ktoré tiež smerovali k tomuto zámeru schválila Národná rada Slovenskej republiky už v minulom, t.j. piatom volebnom období a v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyšli ako zákon č. 46/2011 Z. z. a zákon č. 314/2011 Z. z. Zmeny v zákone o bankách sa ukázali ako nevyhnutné vzhľadom na fakt, že v podmienkach Slovenskej republiky je stále vysoký dopyt po hypotékach a zároveň pomerne nízka konkurencia medzi bankami poskytujúcimi hypotéky, čo umožňuje držať sadzby úverov na bývanie vyššie ako je priemer eurozóny. 

 

Zmenami sa dosiahlo to, že banky ako právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky založené ako akciové spoločnosti musia od apríla 2012 klientom, ktorým chcú zmeniť úrok na hypotéke oznamovať novú sadzbu dva mesiace vopred a to nehľadiac na skutočnosť, či má klient úrok viazaný na určité obdobie alebo má pohyblivú výšku. Od tohto dátumu je možné splatiť hypotéku ďalším hypotekárnym úverom, čo predchádzajúce znenie zákona o bankách neumožňovalo. To malo v minulosti za následok, že ak chcel klient splatiť hypotekárny úver z dôvodu prechodu do inej banky za výhodnejších podmienok, tak si hypotekárny úver nemohol vziať. Zároveň sa zmenami v zákone o bankách ustanovilo, že banky musia umožniť pri zmene úroku hypotekárneho úveru alebo úveru na bývanie predčasné splatenie bez akékoľvek poplatku či pokuty. V neposlednom rade sa zaviedla povinnosť bánk zverejňovať úrokové sadzby, ktoré ponúkajú, v štruktúre základná sadzba a ich marža. 

 

V tejto súvislosti reaguje návrh zákona na niekoľko problémov, ktoré sa v vyskytli v aplikačnej praxi. Banky totiž po splnení podmienok podľa • 75 ods. 6 umožňujú splatiť predčasne bez úhrady úrokov, poplatkov alebo iných nákladov len celý úver, nie jeho časť a preto sa návrhom zákona navrhuje jasne stanoviť možnosť takýmto spôsobom splatiť aj časť úveru. Súčasne sa rozširuje okruh informácií, o ktorých dnes mnohí klienti nemajú vedomosť a to sú najmä podmienky, za ktorých je možné predčasne splatiť hypotekárny úver alebo jeho časť bez úhrady spomínaných úrokov, poplatkov alebo iných nákladov. 

 

Zároveň si banky predlžujú čas, do ktorého musia vyčísliť zostatok súčasného úveru a súhlasiť so záložným právom druhej banky v súvislosti s prechodom klienta do nej. Klient ako dlžník tak nemusí mať dostatok času na vykonanie všetkých úkonov do dátumu tzv. refixu sadzby a za mimoriadnu splátku tak musí zaplatiť. Problematickým sa tiež javí skutočnosť, že v približne jednej polovici bánk, ktoré ponúkajú úvery na bývanie je potrebné žiadosť o predčasné splatenie doručiť aspoň mesiac pred plánovaným vyplatením. Návrhom zákona sa preto ukladá povinnosť bánk informovať klienta o úrokovej sadzbe dva mesiace pred konečným termínom, ktorý od klienta vyžadujú, t. j. od okamihu, keď klientovi upovedomenie odošlú, musia po dobu dvoch mesiacov prijímať žiadosť o predčasné splatenie bez akejkoľvek finančnej penalizácie. 

 

Ďalším z problémov , ktoré sa objavili v aplikačnej praxi je transparentnosť úrokových sadzieb. Súčasné platné a účinné znenie zákona o bankách len v čiastkovo uvádza spôsob, akým sa má úrok rozdeliť. To vytváralo priestor pre zavádzajúce konanie na základe ktorého je porovnanie základných úrokov a marží medzi jednotlivými bankami len veľmi orientačné. Navrhovaným riešením je splnomocniť Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy k vydaniu všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým jasne určí metodiku používanú pri delení úroku na základnú sadzbu a maržu banky. 

 

Zámerom navrhovaných zmien je tak prispieť k silnejšiemu postaveniu klienta zvýšením jeho informovanosti, k zvýšeniu konkurencie medzi bankami poskytujúcimi hypotekárne úvery, k zníženiu úrokových sadzieb a tým aj k dostupnosti hypotekárnych úverov pre občanov Slovenskej republiky. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť  

 

K čl. I 

 

K bodom 1, 3 a 5 

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným vložením nových odsekov v • 75. 

 

K bodu 2 

 

Vzhľadom na skutočnosť, že klienti často nepoznajú svoje práva vo vzťahu k hypotekárnym úverom sa na navrhuje do obsahu všeobecných hypotekárnych úverov vydávaných hypotekárnou bankou zaviesť informácie o právach klienta, ktoré mu vyplývajú z odsekov 6 až 11. 

 

K bodu 4 

 

Explicitne sa stanovuje možnosť predčasne splatiť nielen celý hypotekárny úver, ale aj jeho časť bez úhrady úrokov, poplatkov alebo iných nákladov. 

 

K bodu 6 

 

Hypotekárnej banke sa ukladá povinnosť poučiť klienta o podmienkach, za ktorých môže splatiť hypotekárny úver alebo jeho časť bez úhrady úrokov, poplatkov alebo iných nákladov. Zároveň sa reaguje na prax, keď banky predlžujú dobu, do ktorej musia klientovi vyčísliť zostatok súčasného úveru a súhlasiť so záložným právom druhej banky tak, aby väčšina klientov nestihla vybaviť formálne náležitosti do dátumu refixu sadzby a teda za mimoriadnu splátku už platili. Napríklad niektoré banky, ktoré ponúkajú úvery na bývanie vyžadujú doručenie žiadosti o predčasné splatenie mesiac pred plánovaným vyplatením. V tejto súvislosti sa tak ukladá hypotekárnej banke povinnosť bezodplatne informovať klienta o tejto podmienke, ktorý si tak bude môcť v dostatočnom časovom predstihu premyslieť, či túto možnosť využije. 


K bodu 7 

 

Udeľuje sa splnomocnenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky k vydaniu všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým jasne určí metodiku používanú pri delení úroku na základnú sadzbu a maržu banky. 

 

K bodu 8 

 

Prechodnými ustanoveniami v • 122r sa navrhuje, aby sa ustanovenie • 75 ods. 6 druhej vety, účinné od 1. septembra 2012, týkajúce sa zákazu žiadať od klienta úhradu akýchkoľvek úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré súvisia s predčasným splatením časti hypotekárneho úveru, ak k nemu dôjde pri refixácii úrokovej sadzby pri hypotekárnom úvere s fixnou úrokovou sadzbou alebo pri zmene úrokovej sadzby pri úveroch s variabilnou úrokovou sadzbou, uplatňovalo pri najbližšom uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pri najbližšej zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru. Vzhľadom na účinnosť zákona a vzhľadom na dvojmesačnú lehotu informovania klienta pred vykonaním zmien v súvislosti s refixáciou alebo zmenou úrokovej sadzby sa ustanovenie o oznamovacích povinnostiach hypotekárnej banky prvýkrát použije 15. novembra 2012. Z uvedeného vyplýva, že zákaz požadovania úhrady úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením časti hypotekárneho úveru od klienta sa bude uplatňovať aj na zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorené pred 1. septembrom 2012, avšak až pri refixácii alebo zmene úrokovej sadzby po účinnosti zákona a rovnako to bude aj pri oznamovacej povinnosti banky. 

 

K čl. II 

 

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona k 1. septembru 2012; tento dátum predstavuje dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s novými ustanoveniami zákona o bankách.